Urbanistka: Iba zmena konzumného spôsobu života by mohla odvrátiť klimatické zmeny

Nelegálne postavená vila na streche paneláku v Pekingu. [TASR/AP Photo/Ng Han Guan]

Obyvatelia miest už teraz pociťujú klimatické zmeny intenzívnejšie ako vidiečania. Riešenie narastajúcej krízy sa ale nenachádza v konceptoch súčasnosti, hovorí odborníčka na verejné priestory MILOTA SIDOROVÁ.

Rok 2018 bol pre mestá na svete v súvislosti s klimatickými zmenami jedným z najťažších. Celosvetová produkcia skleníkových plynov rastie, extrémy počasia spôsobili zmätok v regiónoch po celom svete a najväčšie ekonomiky sveta odstupujú od svojich klimatických záväzkov.

Nakoľko rapídne rastie počet obyvateľov miest a trendom je sťahovanie z vidieka za prácou do metropol, práve mestskí obyvatelia budú klimatické zmeny pociťovať intenzívnejšie.

Ani rozširovanie zelene, zmeny v infraštruktúre sietí, či riešenia alternatívnych dopravných spôsobov ale podľa urbanistky Miloty Sidorovej nebudú nastavenému tempu zmien stačiť.

„Klimatická zmena je tak zásadná, že nebude možné myslieť konceptami súčasnosti či minulosti. Dôležité je premyslieť štýl života o dvadsať rokov.“

Právo na pôdu môže riešiť otázky chudoby vo svete

Bývanie je katalyzátorom až trinástich zo sedemnástich Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré si OSN stanovila ešte v roku 2015. Krajiny ich plánujú splniť do roku 2030.

Odborníčka na verejné priestory hovorí, že odpoveďou na intenzívne klimatické zmeny je dnes v prvom rade takzvaný degrowth, teda opak rastu, ktorý tvorí podstatu konzumného spôsobu života.

„Nestačí nakupovať zodpovedne, potrebujeme prestať niektoré veci využívať a radikálne premyslieť spôsob ako žiť menej zaťažujúco a viac efektívne,“ hovorí Milota Sidorová. Zodpovednosť ale podľa nej neleží iba na pleciach jednotlivcov. Významnú úlohu hrajú mestá, regióny a krajiny, ktoré majú vhodné zmeny presadzovať do svojich plánov a politík.

Chýbajúce bývanie

Sidorová pripomína, že v mestách sa zmení nielen počasie a s ním aj zdravotný stav ich obyvateľov, ale výrazne porastú aj ceny nájomného, energií, mobility, potravín a služieb.

„Pre veľa ľudí súčasný spôsob života nebude udržateľný, pretože si ho nebudú môcť dovoliť,“ vysvetľuje.

Za príklad toho, ako sa mestá nedokážu s nárastom cien vysporiadať, je okrem iných aj nárast počtu bezdomovcov. Milota Sidorová vysvetľuje trend na príklade Spojeného kráľovstva. V ubytovniach pre ľudí bez domova tvoria totiž významnú skupinu domáci obyvatelia, ktorí nedokázali pri práci baličov v Amazone, či vodičov Uberu platiť za vlastný nájom.

OSN odhaduje, že na svete dnes počet bezdomovcov osciluje medzi 100 miliónmi a jednou miliardou. Obrovský rozdiel je spôsobený najmä nerovnakou metodológiou pri spočítavaní, prípadne úplnej absencii počtov.

Každý piaty človek na svete nemá prístup k dôstojnému bývaniu

Prvý októbrový pondelok je na základe rozhodnutia Organizácie spojených národov už od roku 1985 oslavovaný ako svetový deň habitatu. Jeho cieľom je upozorniť na stav miest a základných práv každého obyvateľa na primerané prístrešie.

„Mestá by mali začať chrániť nájomné bývanie a z bývania nemala byť investičná komodita. Ak nebudeme bývanie chrániť, tak ako napríklad Viedeň, scenár s rozrastajúcou sa skupinou bezdomovcov bývalej strednej triedy bude veľmi aktuálny aj u nás,“ prízvukuje Sidorová.

Spomínaná Viedeň napríklad ponúka víziu mesta, v ktorej sa dlhodobo žijúci obyvatelia nevyčleňujú do okrajových častí, bývanie prispôsobuje rôznym príjmovým skupinám a navyše sa jej podarilo zabezpečiť dostatočný počet dostupného bývania aj pre tých, ktorí riešia problém bezdomovectva.

Drahé mestá budúcnosti

Väčšie mestá historicky poháňali aj väčšinu svetového hospodárskeho rastu. No mnohé z tých, ktoré dnes rýchlo rastú, zatiaľ nevykazujú primeranú ekonomickú silu.

Pre vysoké ceny sa obyvateľstvo z veľkých miest častokrát sťahuje do lacnejších, okrajových častí, či opäť na vidiek. Zaznamenáva to nielen Bratislava, ale aj svetové metropoly ako New York, Londýn, či Paríž.

„Tu by som odporúčala súčasným starostom a starostkám začať v mestách tvoriť takú kultúrnu a sociálnu infraštruktúru, aby tu bývalí (veľko)mešťania mohli prežívať kompletný život, nielen prespávať,“ radí urbanistka a varuje pred vznikom „kobercových predmestí“.

Pozemkovým právam pomáha digitálna revolúcia

Napriek technickému pokroku ostatných rokov ostávajú miliardy ľudí bez sformalizovaného práva na pôdu a vlastné bývanie na nej. Digitálne novinky však výrazne pomáhajú pozemky mapovať a registrovať aj v rozvojových krajinách.

Na Slovensku podľa nej už teraz vidíme chýbajúce verejné budovy pre administrácie, vzdelávacie centrá, multifunkčné priestory, ktoré budú môcť byť využité pre rôzne komunitné potreby. Chýba vysokorýchlostný internet aj vhodná dopravná infraštruktúra na cestovanie do priemyselných a pracovných centier.

„Je treba pozrieť sa na mestá ako Lipsko, ktoré v relatívne porovnateľnej veľkosti ako Bratislava aplikuje všetky typy mobility, ktorými sa snaží znížiť individuálnu automobilitu. Rýchle vlaky, pravidelné autobusy, či tie v štýle maršrutka (zastaví na požiadanie kdekoľvek), bicykel, chôdza, a auto až potom.“

Energetika bývania

Správa OSN o stave životného prostredia konštatuje, že v priebehu nasledujúcich 40 rokov bude svet čeliť požiadavke na výstavbu nových priestorov na bývanie v objeme viac ako 2,3 miliardy štvorcových metrov. Rozsah sa dá prirovnať k vystavaniu nového New Yorku každý mesiac.

Urbanisti radia v tomto smere aj miestnym samosprávam. Odporúčajú napríklad, aby si mestské zastupiteľstva stanovili ciele aj pre zníženie emisií a obnoviteľnej energie, podporiť komunity pri prechode na 100 percent obnoviteľných zdrojov energie, plán solárnej a veternej energie, ale aj tlačiť na regionálne a celoštátne hľadanie riešení a spájať pritom sily.

Starostovia z 19 miest, v ktorých žije 130 miliónov ľudí na celom svete, sa napríklad v minulom roku zaviazali dosiahnuť do roku 2030 výstavbu iba uhlíkovo neutrálnych nových budov. Mestá podľa OSN rovnako v roku 2018 pristúpili k 443 dodatočným záväzkom, ktorými sa zaviazali posunúť sa k úplnému využívaniu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do roku 2035.

Expertka Svetovej banky: Najväčšou chybou miest je ich reaktívne plánovanie

Ak viete, že sa vo vašej krajine ľudia z vidieka sťahujú do miest, premýšľajte o tom, aké mesto budete potom potrebovať, radí skúsená urbanistka. Manažérka Svetovej banky pracuje s reprezentantmi miest na tom, aby ich plánovanie proaktívne riešilo globálne výzvy.  

Milota Sidorová hovorí o zásadnej transformácii, ktorá je nutná práve v menších štátoch, akým je aj Slovensko.

„Budúcnosť Slovenska bez zásadných zmien je chudobná, stará a s podstatnou zmenou zamestnania. V mestách je treba chrániť spoločné zdroje, či už ide o pitnú vodu, čistý vzduch, cez bývanie, verejnú dopravu, parky a zelenú infraštruktúru, až po polyfunkčné mestské štvrte, v ktorých dokáže človek žiť svoj život, nielen jeden jeho aspekt,“ dodáva.

 

Tento článok je vytvorený vďaka finančnej podpore Európskej únie. Jeho obsah je výhradnou zodpovednosťou Nadácie Habitat for Humanity International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.