Výdavky na rozvojovú pomoc od krajín Únie klesli. Ciele OECD splnili iba štyri členské štáty

Utečenci zachránený neziskovou organizáciou SOS Mediterranee 50 kilometrov od líbyjského pobrežia. [EPA-EFE/Christophe Petit Tesson]

Únia v ďalšom rozpočtovom období nepočíta so zvyšovaním rozvojovej pomoci. Zodpovednosť by mal prebrať súkromný sektor.

Členské štáty vyplatili v roku 2017 v rámci rozvojovej pomoci 72,65 milióna eur. Medziročne sa jedná o pokles o tri percentá. Prepad je podľa správy CONCORD AidWatch spôsobený znížením výdavkov na utečencov v cieľových krajinách a dlhových odpustkov, ktoré sa do rozvojovej pomoci započítavajú. V porovnaní s rokom 2016 tieto náklady spadli o desať, resp. o 82 percent. Napriek poklesu Únia ostáva najväčším svetovým prispievateľom.

Štáty sa minulý rok v októbri na stretnutí Organizácie pre hospodársku pomoc a rozvoj (OECD)  v Paríži dohodli na revízii pravidiel klasifikácie rozvojovej pomoci, ktorú štáty poskytujú na svojom území. Do finančnej pomoci sa budú naďalej zarátavať dočasné náklady na utečencov ako sú ubytovanie a jedlo, ale náklady spojené s ich príchodom do krajiny ako napríklad bezpečnostné kontroly alebo kontrola hraníc budú z tejto kategórie vyňaté.

Rozvojová pomoc ako riešenie migrácie? Migranti svojim krajinám posielajú viac

V roku 2016 predstavovala rozvojová pomoc 120 miliárd eur. Migranti z rozvojových krajín za to isté obdobie poslali domov štyrikrát toľko.

„Na jednej strane je poľutovaniahodné, že Európska únia a jej členské krajiny poľavili v snahe zabezpečiť patričnú pomoc a rešpektovať svoje záväzky. Na druhej strane ľutujeme, že úroveň európskej rozvojovej pomoci sa opiera o nafúknuté čísla. Kontrola migrácie, sekuritizácia a investície súkromného sektoru v domovskej krajine zvýšili zaznamenanú výšku pomoci a stali sa dokonca ich prioritami,“ povedal k správe expert neziskovej organizácie pre pomoc a rozvoj (CONCORD) Luca De Fraia

Zodpovednosť musí prebrať súkromný sektor

Európska únia v najbližšom sedemročnom rozpočtovom období nepočíta s veľkým zvyšovaním priamej rozvojovej pomoci, svoj príspevok by ale mal zvýšiť súkromný sektor.

Plán Európskej komisie o externých investíciách počíta so súkromnými investíciami v hodnote 40 miliárd eur naprieč africkým kontinentom a európskym susedstvom. Zatiaľ posledným investorom sa stal Bill Gates, ktorý do programu prispel 41 miliónmi eur.

De Fraia, ale plán Komisie spochybňuje. „Finančná pomoc členských krajín nestačí, ale ako zabezpečíme aby boli súkromné investície v súlade s rozvojovými cieľmi?“

Niektoré neziskové organizácie sa obávajú o schopnosť najmenej rozvinutých krajín súkromné investície pritiahnuť. „Vieme, že do najmenej rozvinutých krajín prichádzajú súkromné investície iba zriedka. Je to okolo osem percent z celkového počtu,“ hovorí De Fraia.

Cieľ OECD splnili minulý rok iba štyri krajiny Únie

Podľa rozvojového cieľu OECD z roku 1970 by krajiny mali na finančnú pomoc ročne vynaložiť 0,7 percenta z celkového hrubého národného produktu (GNP). V roku 2017 cieľ splnili iba štyri členské krajiny Únie: Dánsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo a Švédsko. Nemecko sa pod hranicu dostalo kvôli novým pravidlám započítavania výdavkov na utečencov na svojom území.

Čína zvyšuje svoj vplyv v Afrike, Mogheriniová sa o ten európsky neobáva

Európa sa Afrike obrátila chrbtom, zatiaľ čo čínske investície a pôžičky dlhodobo rastú. Africkým lídrom sa nepáčia podmienky, ktoré Európania so svojou finančnou pomocou spájajú. Žiadajú rovnocenné partnerstvo.

Najväčšie škrty v rozpočte pre rozvojovú pomoc urobili Španielsko, európske inštitúcie, Rakúsko a Maďarsko. Chorvátsko, Francúzsko, Malta, Portugalsko a Rumunsko naopak čiastku pre pomoc zvýšili o 15 až 20 percent.

Pomoc prichádzajúca do najmenej rozvinutých krajín sa v roku 2017 medziročne zvýšila o štyri percentá, čo v súčasnosti predstavuje 0,11 percenta GNP Európskej únie. V roku 2020 by táto čiastka mala dosiahnuť 0,15 percenta.