Pri riešení problému masovej urbanizácie nebude technológia stačiť

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Aj Kapské mesto prinieslo myšlienku partnerstva medzi verejnosťou, súkromným sektorom a individuálnymi občanmi. [Pixabay]

Mestá mení digitálna technológia, inteligentné aplikácie, roboty aj autá bez vodičov. Prináša ale nová technológia aj skutočné zlepšovanie kvality života pre všetkých? Môžu vôbec inteligentné technológie riešiť aj masovú urbanizáciu a preplnenosť miest?

 

Katerina Bezgachina vedie projekt Build Solid Ground, podporovaný Európskou úniou. Monika Biela je komunikačnou expertkou v organizácii Habitat for Humanity.

 

V súčasnosti žije až polovica svetovej populácie v mestách a tento počet rastie nevídanou rýchlosťou. Len o jednu dekádu by tento počet mal narásť o ďalších desať percent. Mestá čelia výzve rýchlo absorbovať nových obyvateľov, a to bez ďalšieho prehlbovania existujúcich sociálnych rozdielov medzi občanmi.

Väčšina Európanov videla, či dokonca na vlastnej koži zažila život v ghette alebo na drsnom predmestí okolo európskych hlavných miest alebo mestských centier. Navyše, utečenecká kríza v roku 2015 vyvolala ďalší tlak. Nikdy predtým Európania nepociťovali vplyv udalostí, ktoré sa odohrávajú za ich hranicami tak intenzívne.

Život v meste: Dopyt vs. miera urbanizácie

Až 95 percent masovej urbanizácie sa deje v rozvojových krajinách a najväčší skutočný tlak sa sústreďuje na takzvanom globálnom Juhu. Krajiny s najuvoľnenejšou migračnou politikou, ako je Uganda alebo Jordánsko, čelia obrovskému napätiu. Život v neformálnych osadách, táboroch a slumoch predstavuje hrozbu pre zdravie aj blaho ľudí, a navyše prináša riziko zvýšenia miery kriminality a násilia.

Rozvojová pomoc ako riešenie migrácie? Migranti svojim krajinám posielajú viac

V roku 2016 predstavovala rozvojová pomoc 120 miliárd eur. Migranti z rozvojových krajín za to isté obdobie poslali domov štyrikrát toľko.

V roku 2015 prijali členské štáty Organizácie Spojených národov akčný plán pod názvom Agenda 2030. Tá má riešiť súčasné globálne problémy a definuje až 17 cieľov udržateľného rozvoja a 169 súvisiacich čiastkových cieľov.

Vlády krajín sa zaviazali k dosiahnutiu cieľa 11, podľa ktorého majú byť mestá a ľudské sídla inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné. Do roku 2030 majú zabezpečit pre všetkých prístup k primeranému, bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu a základným službám a vylepšiť zanedbané chudobné sídliska.

Hoci sa dosiahol pokrok, miera urbanizácie v súčasnosti predbieha schopnosť uspokojiť dopyt po dôstojnom bývaní.

Súčasti spoločného riešenia

Zdá sa, že problém je takmer neriešiteľný. No odpoveďou môže byť už samotné mesto. Inteligentné urbánne plánovanie, ktoré odráža jednak potreby obyvateľov, a jednak súčasné výzvy, môže spojiť najlepších odborníkov, ktorých zložitá mestská sieť má. Každá tvorivá myšlienka, ktorá pochádza od inovátora, architekta, neziskovej organizácie alebo vlády, môže byť súčasťou efektívneho spoločného riešenia.

Mimovládky kritizujú návrh nového finančného rámca: Rozpočet na rozvojovú pomoc je neprehľadný

Rozvojové mimovládne organizácie nie sú z návrhu zmien v dlhodobom rozpočete EÚ nadšené. Podľa nich sa bude rozvojová spolupráca miešať so zahraničnou politikou a krízovým manažmentom. Peniaze na rozvojovú pomoc by sa tak mohli používať na vnútroštátne záležitosti.

Mesto Cane v Hondurase slúži ako dobrý príklad efektívnej bytovej politiky, vytvorenej v spolupráci s neziskovými organizáciami, občanmi, komunitnými skupinami a súkromnými podnikmi. Dobre premyslená stratégia identifikovala zdroje, ktoré sa distribuovali rôznymi spôsobmi. Mesto napríklad získalo pôdu a prostredníctvom spolupráce s neziskovými organizáciami mohlo postaviť cenovo dostupné domy, cesty, vodovody a kanalizácie.

Myšlienka partnerstva medzi verejným a súkromným sektoroma  individuálnymi občanmi bola aplikovaná aj v rámci Programu integrovaného rozvoja bývania  v Pelican Parku v Kapskom Meste. V priebehu štyroch rokov tu mesto, stavebná firma a nezisková organizácia spoločne postavili 3 200 domov pre rodiny s nízkymi príjmami. Kapské Mesto a provincia Západné Kapsko poskytli finančné prostriedky a pôdu, nezisková organizácia zaangažovala miestne združenia majiteľov a súkromná firma realizovala výstavbu.

Profesor John F.C. Turner, ktorý vyučuje aj na Michiganskom technickom inštitúte a vedie magisterský program Dizajn mestského osídlenia v rozvojových krajinách, prišiel v 70. rokoch s  konceptom, podľa ktorého si ľudia môžu stavať svoje príbytky sami. Keď sa po zemetrasení v čilskom meste Constitución pripravoval nový územný plán, architekti zo spoločnosti Elemental, na čele s Alejandrom Aravenom, túto myšlienku zrealizovali. Pre obyvateľov postavili len minimum, čo spĺňalo čilské právne požiadavky na základné podmienky pre bývanie, a zvyšok si museli ľudia postupne samostatne dostavať.

Bruselská konferencia o Sýrii: Ďalšie peniaze, ktoré nebudú stačiť

Dlho očakávaná bruselská konferencia o Sýrii mala priniesť do oblasti riešenia občianskej vojny pod hlavičkou OSN európsky pohľad. Únia ponúka najmä peniaze.

Európska únia by si pred masovou urbanizáciou nemala zatvárať oči. Aj napriek tomu, že sama je akýmsi katalyzátorom kreativity a inovácií, omnoho viac by sa mala zaoberať formovaním spôsobov, akými všetci žijeme. Mestá budúcnosti by nemali byť len inteligentné. Musia nájsť spôsob, ako zapojiť občanov, spoločnosť a inštitúcie do spoločného hľadania inkluzívnych riešení a ponúknuť každému rovnaké príležitosti na dôstojný život.

O trendoch v globálnej urbanizácii a spôsoboch zabezpečenia dôstojného bývania pre rastúci počet obyvateľov v mestách, organizuje EURACTIV Slovensko v spolupráci s Habitat for Humanity panelovú diskusiu pod názvom Mestský rozvoj: Budovanie miest pre všetkých, ktorá sa bude konať 23. mája 2018 v Európskom informačnom centre v Bratislave. Viac informácii nájdete na portáli EURACTIV.

 

Tento článok je vytvorený vďaka finančnej podpore Európskej únie. Jeho obsah je výhradnou zodpovednosťou Nadácie Habitat for Humanity International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.