Svetový deň dobrovoľníctva: Pridaná hodnota a symbolický význam sa nemeria peniazmi

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Dobrovoľník programu EU Aid Volunteers. [Twitter/@StylianidesEU]

Motivovať ďalších k tomu, aby sa zapojili do aktivít v prospech iných osôb bez nároku na finančnú odmenu nie je ľahké. Napriek tomu dnes po celom svete dobrovoľníči miliarda ľudí.

Medzinárodný deň dobrovoľníctva (tento rok 5. decembra) sa každoročne oslavuje, aby pripomenul nezištnú pomoc ľudí po celom svete. Podľa správy OSN o dobrovoľníctve z roku 2018 sa odhaduje, že až jedna miliarda dobrovoľníkov slobodne odovzdáva svoj čas a energiu pre to, aby zmenili situácie vo svojom okolí k lepšiemu.

V roku 2018 sa oslava tohto dňa zamerala na dobrovoľníkov, ktorí prispievajú k tomu, aby boli ich komunity odolnejšie voči prírodným katastrofám, hospodárskym a politickým krízam.

Na Svetový deň dobrovoľníctva spustila tiež slovenská humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko výzvy na humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky v rámci iniciatívy „EU Aid Volunteers“. Predchádzala tomu dvojročná fáza budovania kapacít v rámci manažmentu dobrovoľníctva u partnerských mimovládnych organizácií, aby bola príprava a vysielanie týchto ľudí do krajín mimo EÚ efektívna a úspešná.

Komunity odolnejšie voči katastrofám

Včera (5. decembra) sme viac ako inokedy v roku vyzdvihovali odhodlanie ľudí, ktorí za svoje prínosné aktivity vo svojej komunite doma alebo kdesi v tzv. rozvojovej krajine na druhom konci sveta nedostávajú plácu.

Vo Svetový deň dobrovoľníctva ale motivujeme aj ďalších k tomu, aby sa zapojili do činnosti v prospech iných osôb alebo do konkrétnych projektov bez nároku na finančnú odmenu za poskytnutý čas a vykonanú službu. Slová vďaky od prijímateľov pomoci, pochvala od terénneho koordinátora, nové kontakty, dohodnuté spolupráce a kopec užitočných zručností sú často väčším lákadlom a motiváciou pre vycestovanie u mladých ľudí, ako samotné peniaze.

Každý piaty človek na svete nemá prístup k dôstojnému bývaniu

Prvý októbrový pondelok je na základe rozhodnutia Organizácie spojených národov už od roku 1985 oslavovaný ako svetový deň habitatu. Jeho cieľom je upozorniť na stav miest a základných práv každého obyvateľa na primerané prístrešie.

Platí to aj na Slovensku. Napríklad vďaka dobrovoľníckej iniciatíve „EU Aid Volunteers“ môžu svoje znalosti otestovať a nadobudnuté poznatky odovzdať lokálnej komunite v krajine tzv. Globálneho juhu, kam vycestujú ako humanitárni dobrovoľníci a dobrovoľníčky. Popri tom budú reprezentovať hodnoty EÚ ako tzv. „EÚ ambasádori“ a môžu osobnostne rásť.

Dobrovoľníci zmierňujú dôsledky humanitárnych kríz vo svete

Momentálne má ADRA Slovensko v teréne troch rozvojových dobrovoľníkov. Odovzdávajú svoje vedomosti miestnym organizáciám podľa konkrétnych potrieb, čím vďaka svojej expertíze (v oblasti vzdelávania, HR, marketingu, komunikácie či projektového manažmentu) pomáhajú konkrétnym prijímateľom pomoci. Okrem toho sa učia v nových prostrediach a skupinách ľudí novým zručnostiam.

Martin pracuje s vnútorne presídlenými ľudmi v Gruzínsku, Veronika vzdeláva deti z vylúčených komunít v Albánsku, a druhá Veronika pôsobí medzi občianskymi aktivistami na Ukrajine. Práve u nášho východného suseda prehliadame už niekoľko rokov humanitárnu krízu, ktorá pred pár dňami prerástla dokonca do vojnového konfliktu.

Košice chcú byť v roku 2019 Európskym hlavným mestom dobrovoľníctva

Ide o prvú kandidatúru z krajín strednej a východnej Európy. Košice budú o titul bojovať s nemeckým Ausburgom a portugalským Cascais.

Riešeniu humanitárnych kríz sa prostredníctvom prípravy a vysielania ľudí do terénu venuje európska dobrovoľnícka iniciatíva „EU Aid Volunteers“, ktorej súčasťou je aj organizácia ADRA Slovensko. V rámci dvojročného projektu HVM (Humanitarian Volunteering Management), financovaného z prostriedkov Európskej únie, sa snažila budovať kapacity u zapojených mimovládnych organizácií v oblasti manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva.

Doteraz vysielala mladých ľudí do programových krajín oficiálnej rozvojovej spolupráce SR ako tzv. rozvojových dobrovoľníkov, ktorí v teréne pomáhali implementovať konkrétne projekty. Humanitárne dobrovoľníctvo reagujte na obnovu krajiny po konkrétnej udalosti, zapríšinenej spoločenským konfliktom alebo prírodnou katastrofou, pričom v príprave vyslaných ľudí s istou expertízou sa mimoriadny dôraz kladie na medzikultúrnu citlivosť, psychohygienu a prevenciu pred vyhorením a najmä otázku zabezpečenia bezpečnosti v teréne (vyhodnocovanie rizík, znalosť bezpečnostných stratégií, odskúšaný evakuačný plán atď.).

Zmena klímy ako štartér humanitárnej krízy

K včerajšku (5. decembra) ADRA spustila prvé výzvy na pozície humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky.

Humanitárni dobrovoľníci a dobrovoľníčky prispievajú v post-konfliktnej a/alebo nízko-príjmovej krajine ku spoločenskej zmene a zmierneniu chudoby. Ich prítomnosť a pôsobenie je mimoriadne dôležité, hoci do tzv. rozvojovej krajiny neprinášajú finančnú pomoc. Ich možnosti sú samy osebe obmedzené – pokiaľ ide o časový horizont pôsobenia a implementáciu aktivít, systémové riešenia problémov, prebratie zodpovednosti za humanitárnu misiu a aktivity v konkrétnej post-konfliktnej oblasti.

Kvôli urbanizácii Afriky rastie trh zákazníkov s nízkymi príjmami. Pomáhať majú kapitálové fondy

Takzvaný „chýbajúci stred“ spektra finančných služieb vo väčšine krajín subsaharskej Afriky znamená, že začínajúce podniky nie sú schopné nájsť investície. Situácia sa ale mení s príchodom viacerých rizikových kapitálových fondov, ktoré sa zameriavajú na masový trh s nízkymi príjmami.

Zároveň ale neberú prácu lokálnym ľuďom. Prinášajú svoju expertízu v oblastiach, ako IT, marketing, zdravotníctvo alebo vzdelávanie, ktorej je pri obnove krajiny potreba. Dôležitá je teda pridaná hodnota a symbolický význam (okrem ich spomínanej expertízy a odhodlania) humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok.

Nemožno opomenúť ani sociálny kapitál týchto ľudí. Spolu s vysielajúcimi i prijímateľskými organizáciami totiž reprezentujú svoju vlastnú (priamu alebo nepriamu) úlohu – v záujme prispieť k naplneniu Globálnych cieľov a ukončeniu humanitárnych kríz. Tie sú totiž často zapríčinené nie prírodnými katastrofami, ako zemetrasenie, cyklóny, extrémne suchá či naopak povodne, ale ľuďmi, čím držia milióny ľudí v rozvojovej pasci a nespravodlivo v núdzi. V poslednom období najviac skloňovaná klimatická zmena a jej dôsledky v podobe migrácie či toľko obávaného fenoménu utečenectva, je tiež zapríčinená ľudskou činnosťou, resp. nezodpovednosťou.