Mestá pre všetkých: Ako zapojiť občanov a udržateľne naplánovať urbanizmus?

Sťahovanie do miest a s ním spojená urbanizácia predstavujú narastajúcu výzvu pre celosvetovú spoločnosť. Riešenia ako zabezpečiť, aby mestá nápor nových obyvateľov zvládli, už hľadá OSN, Európska únia ale aj národná legislatíva, mestá a obce.

Diskusný panel, ktorý EURACTIV Slovensko organizoval s organizáciou Habitat for Humanity, zacielil v odpovediach práve na výzvy, ktoré prináša masívny urbanizmus a s ním spojené spoločenské zmeny v Európe a na takzvanom globálnom juhu.

Diskutovali Elena Szolgayová, generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, aktivista a architekt Matúš Vallo a bývalá vládna predstaviteľka a riaditeľka neziskovej organizácie Habitat for Humanity v Lesothe, Mathabo Makuta. Diskusiu doplnil aj europoslanec a šéf skupiny URBAN, Jan Olbrycht.

Diskusný panel Mestský rozvoj: Budovanie miest pre všetkých bol zorganizovaný vďaka podpore z Európskej únie, v rámci projektu Build Solid Ground.

Pri riešení problému masovej urbanizácie nebude technológia stačiť

Mestá mení didgitálna technológia, inteligentné aplikácie, roboty aj autá bez vodičov. Prináša ale nová technológia aj skutočné zlepšovanie kvality života pre všetkých? Môžu vôbec inteligentné technológie riešiť aj masovú urbanizáciu a preplnenosť miest?

Agenda s „najlepším zámerom“

Akási urbánna dekáda odštartovala v roku 2015 Agendou 2030 OSN s ambicióznymi udržateľnými cieľmi, ktoré nahradili takzvané miléniové ciele. Nové ciele boli podľa Eleny Szolgayovej „najlepším svetovým zámerom, ktoré formulovali spôsoby, akými môžeme zlepšiť naše životy“.

Sama priznáva, že už prvý cieľ agendy odstrániť do roku 2030 na celom svete chudobu nie je realistický. „No je dôležité pochopiť, že v podobnom druhu globálnych dokumentov je rozhodujúce, ako veľmi sme ako svetová spoločnosť ambiciózni,“ povedala.

Prvá konferencia, ktorá sa po predstavení cieľov do roku 2030 uskutočnila – Habitat III – predstavila aj novú Agendu pre urbanizmus, ktorá si na cieľoch zakladala a prinášala praktické uplatňovanie Agendy 2030.

Európska únia nemá jednotnú politiku pre urbanizmus ani politiku bývania, pripomenula Szolgayová. Amsterdamský akt ale Agendu 2030 implementoval aj pre Európsku úniu. „Súčasná európska agenda urbanizmu je však len rámcom,“ doplnila.

Rozvojová agenda 2030 sa týka aj Slovenska

Rok 2015 bol pre svet a Európu v ňom v mnohom osobitý. Viacerým z nás nepochybne ako prvý príde na um fenomén migrácie, ktorý sa stal nečakaným lajtmotívom debát a nočnou morou mnohých Európanov. Politikov nevynímajúc. Svet sa nás dotkol …

Jan Olbrych, člen Európskeho parlamentu za Európsku ľudovú stranu a predseda URABN skupiny europoslancov, pripomenul, že udržateľná urbanizácia z európskeho pohľadu dnes znamená oveľa viac ako kedysi. „Ide o starostlivosť o ľudí, dbanie na ich práva zo strany miest a o ich životy v radikálnych mestských procesoch,“ zhodnotil Olbrycht.

Europoslanec vidí možnosti pri implementovaní Agendy 2030 aj v čerpaní skúseností od iných krajín a spoločenstiev sveta. Prízvukuje najmä spoluprácu sesterských miest, medzinárodných rád a zastupiteľstiev miest a obcí, ako aj využívanie sociálnych sietí.

„Kľúčovým ale je, aby to nebola len propagačná činnosť, ale skutočná výmena skúseností a poznatkov,“ dodal europoslanec.

Výmena skúseností

Mathabo Makuta, bývalá vládna predstaviteľka a riaditeľka neziskovej organizácie Habitat for Humanity v Lesothe uviedla, že sa mestské plánovanie z jej pohľadu mení najmä v nastaveniach.

„Žijeme v dobe, kedy vlády deklarovali, že chcú meniť životy ľudí prostredníctvom akceptovania udržateľných rozvojových cieľov a novej agendy pre urbanizmus,“ povedala. Miléniové ciele predchádzajúcej agendy OSN nepriniesli konkrétne výsledky, avšak teraz sa do procesu zapájajú aj štátni predstavitelia, čo zvyšuje jej význam aj záujem verejnosti.

Ďalšia pol miliarda pre Afriku: Pozor na európske predstavy o riešeniach migrácie, varujú mimovládky

Mimovládkam sa nepozdáva najmä to, ako európske politické a často populistické nálady voči migrantom ovplyvňujú umiestňovanie finančných prostriedkov.

Podľa nej by spolupráca medzi Európou a Afrikou v oblasti zdieľania skúseností o urbanizácii mala „využiť potenciál, technickú expertízu, ako aj finančnú podporu, aby sme sa mohli posunúť vpred“. Donori sa slovami Makutaovej doteraz koncentrovali do vidieckych oblasti, no „dnes vidno, že sa zameriavajú aj na mestské výzvy,“ zdôraznila.

„Výzvy v Afrike ale nie sú vôbec zvláštne v porovnaní so zvyškom sveta, sú však unikátne, pretože tu platí, že ak nemáte prístup k pôde, nemôžete mať ani strechu nad hlavou. Dom sa na vzduchu postaviť nedá,“ dodala Mathabo Makuta.

Inkluzívne plánovanie v záujme občanov

„Moja najobľúbenejšia definícia verejného záujmu je, že ide o neustále hľadanie najadekvátnejších  opatrení,“ uviedol aktivista a architekt Matúš Vallo, ktorý tému udržateľného urbanizmu poňal z lokálneho hľadiska.

Na Slovensku vidí výzvy najmä v segregovaných rómskych komunitách, v ktorých prípade sa dobré zámery nezrkadlia v realite. Najväčšie nedostatky ale aleduje aj v bežnej komunikácii miest a ich obyvateľov. Dialóg musí mať podľa neho jasné základy a musí byť seriózne akceptovaný, „v opačnom prípade nebude relevantný“.

Aj keď sa Vallo považuje za podporovateľa sociálnych sietí, sám preferuje komunikáciu tvárou v tvár. Tvrdí preto, že do procesu dialógu musia byť občania zapojení od začiatku nápadu, či projektu. „Nestačí ukázať posledný obrázok a očakávať schválenie plánu občanmi,“ dodal.

Ako sa môžu mestá prispôsobiť klimatickým zmenám? Bratislava si hľadá partnerov

Dortmund, ktorý pravidelne zasahujú veľké búrky, záplavy a vlny horúčav. Benátky, ktoré ohrozuje stúpajúca hladina mora. A Vác, ktorý trpí protizáplavovými opatreniami vyššie na Dunaji.

Jeden z príkladov aktívneho a úspešného dialógu s občanmi predstavila aj Elena Szolgayová. Po tom, ako sa diskusie o plánovaných výstavbách v istej obci zúčastnilo len málo jej občanov, úradníci so Szolgayovou na čele sa vybrali do miestnej školy, zaangažovali do diskusie deti a napokon vyzvali žiakov, aby svojich rodičov na najbližšie miestne zasadanie pozvali. „Ukázalo sa viac ako 200 obyvateľov, začali sa pýtať a mali priestor na diskusiu,“ priblížila aktivitu štátnej správy generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja rezortu dopravy.

Podobne ako Matúš Vallo, aj Mathabo Makuta tvrdí, že plánovanie v mestách musí byť v prvom rade inkluzívne a v najlepšom záujme občanov. Bez nich sa totiž nikdy nepodarí vybudovať  skutočné mestá pre všetkých.

 

Tento článok je vytvorený vďaka finančnej podpore Európskej únie. Jeho obsah je výhradnou zodpovednosťou Nadácie Habitat for Humanity International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.