V chudobných mestských štvrtiach žije miliarda obyvateľov, slumy ale nie sú výnimkou ani v Európe

Najväčšie slumy na svete sa nachádzajú v Ázii, Afrike a v oblastiach takzvaného globálneho juhu. Európa má ale aj vlastné chudobné mestské štvrte, ktorých problémy stále nevyriešila. Najväčšie z nich dosahujú veľkosť Starej Ľubovne.

Domácnosti v chudobných mestských štvrtiach, nazývaných slumy, definuje OSN ako skupiny ľudí žijúcich pod jednou strechou v mestskej oblasti, ktorá môže mať trpieť nedostatkom jedného alebo viacerých indikatívnych faktorov ako „pevné“ bývanie, chrániace pred extrémnym počasím, dostatočný obytný priestor (nie viac ako tri osoby miestnosti o rozlohe 4 m2), prístup k bezpečnej vode, adekvátnej hygiene a zákonom chránenej držbe obydlia.

Až 64 percent z takmer miliardy ľudí, ktorí bývajú v slumoch, žije v Ázii. Najväčšie chudobné štvrte na svete sú dnes v Pakistane (Orangi v Karači, 2,4 milióna obyvateľov), ale aj v Mexiku (Neza, 1,2 milióna obyvateľov), Indii (Dharavi v Mombaji, milión obyvateľov) a v Keni (Kibera v Nairobi, 700 tisíc obyvateľov).

Podľa OSN by sa počet obyvateľov slumov mohol s narastajúcou urbanizáciou do roku 2030 až zdvojnásobiť.

Právo na pôdu môže riešiť otázky chudoby vo svete

Bývanie je katalyzátorom až trinástich zo sedemnástich Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré si OSN stanovila ešte v roku 2015. Krajiny ich plánujú splniť do roku 2030.

Prvýkrát sa pojem slum začal používať v dvadsiatych rokoch 19. storočia v Spojenom kráľovstve, odkazujúc na chudobné štvrte Londýna. Pomenované boli zvyčajne po podnikateľoch, ktorí začali v oblastiach stavať ako prví: Tomlinovo Nové mesto v Paddingtone, Agar Town severne od Battle Bridge, či Potteries, s obyvateľmi, ktorí pracovali ako hrnčiari, tehliari, či poľnohospodári. Štvrte mali povesť oblastí s vysokou mierou kriminality.

Koncom 19. storočia však miestne zákony nariadili zničenie týchto oblastí. Slumy boli odstránené a krajina prijala technické a právne štandardy na budovanie nových obydlí a štvrtí. Chudobné štvrte Londýna však úplne nezanikli.

Aj po viac ako jednej a pol storočí politických a urbanistických zásahov, počnúc snahami o riešenie dôsledkov industrializácie v Európe, sú slumy stále súčasťou miest, a to nielen v rozvojových krajinách. Nerovnosti, ktorým tieto štvrti čelia, poukazujú na to, že ich obyvatelia sa častokrát ocitnú v zacyklení v chudobe na celé desaťročia.

Najväčšie európske slumy

Chatrče, ilegálne bývanie, ale aj celé chudobné štvrte v okrajových častiach miest nie sú iba problémom takzvaného globálneho juhu. Odhaduje sa že v Európe v nich žije stále viac ako 30 miliónov obyvateľov.

Väčšina z nich patrí medzi etnické menšiny, či obete finančnej krízy alebo iných komplexných finančných problémov.

Najrozsiahlejšie chudobné štvrte na okraji miest v Európe sú v Bulharsku, Spojenom kráľovstve, Taliansku a v Španielsku. Hoci mnohé boli najmä v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch zakázané, alebo rovno zrovnané so zemou, takmer každá krajina Európskej únie hľadá riešenie svojich vlastných slumov.

Maďarské ženy bez domova: Zacyklenosť v chudobe

Riziko chudoby je v rámci Vyšehradskej skupiny najvyššie v Maďarsku. Viac ako 15 tisíc občanov už túto hranicu prekročilo a ostalo na ulici. V krajine je však bezdomovectvo kriminalizované.

Najväčším európskym slumom je Cañada Real Galiana, ktorá leží blízko španielskeho Madridu. Vo viac ako 40-ročnej štvrti, ktorá sa rozprestiera na približne 1,2 km2, žije dnes asi 40 tisíc obyvateľov. Väčšina z nich sú legálni prisťahovalci z Portugalska, Rumunska či Maroka. O zdravie obyvateľov sa tu napríklad stará len jedna mobilná ambulancia.

Osadu Fakulteta v bulharskej Sofii, ďalší z obrovských európskych slumov, obývajú vo väčšine bulharskí Rómovia. Cesty, ktoré vedú do štvrte sú takmer rozpadnuté, elektrina nie je dostatočná a v mnohých oblastiach neexistuje ani kanalizačný systém. Príbytky začali rásť vo Fakultete už v tridsiatych rokoch minulého storočia. Dnes vo štvrti žije približne 30 tisíc obyvateľov.

Európske slumy s rómskym obyvateľstvom nie sú iba špecifikom nových členských krajín Únie. Medzi inými vznikli aj v Paríži či v Miláne. Podľa štúdie Európskej komisie až každý štvrtý Európan tvrdí, že by sa cítil nepríjemne, ak by v jeho susedstve žil Róm.

Do roku 2020 by malo na starom kontinente žiť v slumoch 2,3 percenta obyvateľov, čo je ale stále neporovnateľne menej ako v rozvojových krajinách.

 

Tento článok je vytvorený vďaka finančnej podpore Európskej únie. Jeho obsah je výhradnou zodpovednosťou Nadácie Habitat for Humanity International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.