EÚ v roku 2018: Zahraničie a bezpečnosť

V roku 2018 chce Únia do spoločnej obrany investovať 40 miliónov eur. FOTO: jworldannapolis.com

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2018

Hoci zásadné rozhodnutia v smerovaní spoločnej zahraničnej a obrannej politiky EÚ, ktoré by mohli významne zmeniť nastavený kurz v tomto roku pravdepodobne nepadnú, Únia si bude chcieť uzurpovať silnejšie postavenie na miestach, ktoré boli doteraz americkou dominantou.

Vzhľadom na postupný odchod neskrývaného odporcu spoločných zahraničných alebo obranných aktivít z Únia, Spojeného kráľovstva, ako aj oslabujúca sa pozícia diplomatických kapacít a dôveryhodnosť Trumpovej administratívy, chce Únia v roku 2018 posilňovať svoje postavenie na globálnej politickej scéne. Zameria sa však v prvom rade na štáty v blízkosti Schengenských hraníc, spoluprácu s Afrikou a rozvoj obchodných partnerstiev najmä s Ázijskými krajinami.

Zaujímavé bude sledovať vývoj vzťahov so Spojenými štátmi americkými pod Trumpovým vedením a s Ruskom, v ktorom čoskoro prebehnú prezidentské voľby a ktoré napriek viacnásobným deklaráciám stále ostáva v Sýrii.

Trump a EÚ: Prvých 100 dní spolu

Americký prezident uzavrie prvých 100 dní svojej vlády 29. apríla. Pozrite si 6 tém, ktoré medzi Spojenými štátmi a EÚ v tomto období rezonovali.

ROZHODNUTIA, KTORÉ PADNÚ

Rozširovanie

Západný Balkán

Bulharské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ako aj Rakúsko, ktoré preberie štafetu v júli, chcú pozornosť Únie v tomto roku orientovať omnoho intenzívnejšie na západný Balkán. S najväčšou pravdepodobnosťou je preto možné, že minimálne favoriti najbližšieho rozširovania – Srbsko a Čierna Hora – získajú v tomto roku perspektívny dátum na vstup. Nelegislatívnu iniciatívu predstaví Komisia v prvom kvartáli roku 2018.

Stratégia Európskej komisie pre úspešnú integráciu západného Balkánu má byť predstavená začiatkom februára. 17. mája sa v Sofii uskutoční summit Európskej únie a šestice krajín západného Balkánu, prvý krát po 15 rokoch.

Mnohí analytici predpokladajú, že práve v tomto roku by sa mal zavŕšiť aj spor medzi Gréckom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o názve mladej balkánskej krajiny.

Vonkajšie vzťahy

Irán

Historicky významná jadrová dohoda s Iránom otvorila dvere obnoveniu širších vzťahov medzi EÚ a Iránom. Únia stále tvrdí, že má význam a prináša želané úspechy. Po tvrdej americkej kritike krajiny sa šéfka európskej diplomacie stala skutočnou ochrankyňou dohody. Mogheriniová zo stola elegantne zmietla aj Macronov neformálny návrh odštartovať nový diplomatický proces, ktorý sa bude zaoberať pokračujúcim skúmaním arzenálu iránskych balistických rakiet.

Krajinu však na sklonku minulého roka zachvátili rozsiahle protivládne protesty, ktoré sú výsledkom slabého rastu a nespokojnosti s konzervatívnou vládou v Iráne. V Únii preto bude musieť padnúť rozhodnutie o tom, do akej miery bude stáť za prezidentom Rúháním a či sa otvorí prípadným novým rokovaniam o jadrovom programe krajiny.

V Iráne vypukli protivládne protesty, Únia vyzýva k ich pokojnému priebehu

Protesty proti súčasnému režimu vypukli ešte vo štvrtok, 28. decembra. O život už prišlo viac ako 20 osôb.

Obrana a bezpečnosť

PESCO a rozvoj spôsobilostí pre Spoločnú zahraničnú a obrannú politiku

Vytváranie Permanentnej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) medzi väčšinou štátov Európskej únie rezonovalo najmä v roku 2017. Jej skutočné usporiadanie a odštartovanie aktivít však pripadne až na tento rok. Už na prvom summite budú lídri rozhodovať o  schválení prvých 17 projektov, ktoré sa budú v prvej fáze existencie PESCO realizovať.

Inštitúcie chcú ďalej pokračovať na rýchlom spustení Európskeho obranného fondu. V roku 2018 chce doň Únia naliať ďalších 40 miliónov eur a financovať z neho najmä výskum inovatívnych technológií a produktov. S Fondom súvisí aj príprava návrhu nariadenia, ktorým sa ustanoví Program rozvoja európskeho obranného priemyslu. Program, ktorý v tomto roku Komisia predstaví, bude zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Európskej únie.

PESCO odštartuje so 17 obrannými projektami

Slovenská republika bude viesť jeden projekt, do ďalších štyroch sa priamo alebo nepriamo zapojí.

DISKUSIA, KTORÚ TREBA SLEDOVAŤ

Vnútorné procesné zmeny

V roku 2018 sa v Únii začne diskusia o zmenách v procesoch spoločnej zahraničnej politiky, ktoré by mala dvadsať sedmička využívať po roku 2020. Nelegislatívny návrh o rozšírení používania hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri tejto oblasti chce Komisia predstaviť v druhom polroku. V rovnakom čase sa odštartuje aj iniciatíva Európskej komisie o efektívnejšom a konzistentnejšom vykonávaní spoločnej zahraničnej politiky s perspektívou do roku 2025.

Rozširovanie

Turecko

Hoci Turecko je kandidátkou krajinou na vstup do Európskej únie omnoho dlhšie, ako krajiny západného Balkánu, jeho perspektívy tak ružovo nevyzerajú. Koncom minulého roka stiahla Únia 105 miliónov z predvstupovej pomoci Turecku a ďalších 70 miliónov zatiaľ drží v rezerve dovtedy, kým krajina nezlepší svoj prístup v oblasti ľudských práv, demokracie, vymožiteľnosti práva a slobody médií.

V roku 2018 bude aj pre Úniu dôležité sledovať vývoj turecko-ruských vzťahov, ktoré sa zlepšili najmä v ostatnom roku. Okrem spolupráce v Sýrii, či nedávneho tureckého nákupu ruského protiraketového systému S-400, Rusko postupne ruší všetky sankcie voči kandidátskej krajine do EÚ, čo podporuje aj narastajúci vzájomný obchod.

Kým Bulharsko v Rade EÚ chce pokračovať v dialógu, Rakúsko je na čele tých členských krajín, ktoré na prerušenie rokovaní s Ankarou vyzvali už niekoľkokrát. Turecký prezident bude pokračovať v pro- alebo anti-európskej rétorike podľa toho, ako sa bude vyvíjať domáca politická scéna rovnako, ako to robil doteraz.

Rozpočet EÚ pre rok 2018: Menej peňazí pre Turecko a rozvojovú pomoc

Najväčšia časť peňazí pôjde na rast a tvorbu pracovných miest, strategické investície a konvergenciu. Slovenské ministerstvo financií vníma dohodu členských štátov a Európskeho parlamentu pozitívne.

Vonkajšie vzťahy

Únia ako globálny hráč

Európska dvadsať osmička bude v tomto roku zintenzívňovať spoluprácu vo svete a snažiť sa uzurpovať si miesto v regiónoch a oblastiach, ktoré od minulého roka vyprázdňujú Spojené štáty, a to „mäkkou“ silou.

Napredovať bude aj diskusia s Africkými štátmi tak, ako bolo stanovené počas nedávneho summity Únie a Afriky. Podobný model ako v Líbyi plánuje Únia pre konsolidáciu migrácie nastaviť aj s ďalšími krajinami afrického kontinentu.

Dohoda z Cotonou, prijatá medzi krajinami Afriky, Karibiku a Pacifiku v roku 2000, vyprší o dva roky a prípravy na negociácie chce začať Bulharsko ako predsednícka krajina.

Inštitúcie plánujú zintenzívniť spoluprácu s Ázijskými krajinami a to nielen v obchodnej oblasti, ale aj v boji proti klimatickým zmenám. Okrem Číny sa spomína Japonsko, Singapur a Vietnam. Komisia bude rokovať aj s krajinami Mercorusu a Mexikom. Hneď ako Rada schváli mandáty odporúčané Komisiou, napredovať sa bude aj v obchodných rokovaniach s Austráliou a Novým Zélandom.

Obrana a bezpečnosť

Spolupráca s NATO

Spolupráca by mala napredovať aj medzi Úniou a Severoatlantickou alianciou tak, ako bolo deklarované v spoločnom vyhlásení ešte v roku 2016. Ďalšia správa o pokroku v jeho implementácii sa očakáva v júni 2018, kedy obe entity predložia správu svojim radám. Intenzívnejšia spolupráce bude pokračovať najmä v technologickej oblasti, boji proti hybridným a kybernetickým hrozbám, či námorných operáciách v Stredozemnom mori.

EÚ a NATO otvorili v Helsinkách centrum boja proti hybridným hrozbám

Aliancia aj Únia predstavili ďalší spoločný projekt v oblasti obrany.

Rozvojová pomoc

Za kľúčovú prioritu v oblasti zahraničnej politiky si bulharské predsedníctvo stanovilo aj implementáciu Agendy 2030 s novým Európskym konsenzom o rozvoji. 17 rozvojových cieľov, stanovených Organizáciou spojených národov, by sa malo v priebehu roka postupne aplikovať do jednotlivých politík.