Nemeckého novinára po roku tureckého zadržiavania prepustili. Zabral Merkelovej tlak?

Hashtag FreeDeniz bol v Turecku aj Nemecku na Twiterri virálnym. [Twitter/MLSA]

Turecký premiér Binali Yildirim sa na vlastnú žiadosť včera (15. februára) v Berlíne stretol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Hoci hlavnou témou malo byť naprávanie nemecko-tureckých vzťahov, bolo jasné, že meno zadržaného novinára Deniza Yücela sa dostane na pretras.

Už niekoľko mesiacov sa nemecká diplomacia snažila o prepustenie nemeckého investigatívneho reportéra denníka Die Welt s tureckými koreňmi, Deniza Yücela. Toho turecké úrady zadržali presne pred 368 dňami za údajnú špionáž pre Nemeckú federálnu informačnú službu, ako aj údajnú podporu teroristických organizácií.

Jeho prípadom sa zaoberali diplomati, nemecký Bundestag aj vláda. Za jeho prepustenie intenzívne loboval minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel, dokonca samotná kancelárka Angela Merkelová.

Tlak pravdepodobne zabral. Nemecko-turecký reportér opustil väzenie v Silivri dnes (16. februára) ráno.

Europarlament opäť odsúdil porušovanie práv v Turecku. Prečo to má stále zmysel?

Poslanci Európskeho parlamentu na dnešnej schôdzi opäť odsúdili porušovanie ľudských práv v Turecku, v ktorom od roku 2016 platí výnimočný stav.

Ešte 20. júla 2016, päť dní po tom, ako v krajine prebehol pokus o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo viac ako 240 osôb, vyhlásil …

Yücelovi stále hrozí 18 rokov za mrežami

Ako prvý o dnešnom prepustení informoval Yücelov zamestnávateľ, nemecký denník Die Welt s odvolaním sa na novinárovho právnika. Informácie malo následne potvrdiť aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí.

Hoci turecké médiá informujú o opaku, Die Welt cituje šéfredaktora denníka ako aj nemeckého šéfa diplomacie, podľa ktorých teraz Yücel nemusí ostať v Turecku. Prepustený bol totiž bez obvinenia. Istanbulský súd prijal obžalobu až následne a Yücelovi má hroziť 18 rokov väzenia.

Meno investigatívneho reportéra sa spája najmä s údajnou kauzou okolo zaťa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana a súčasného ministra energetiky, Berata Albayraka. Podľa jeho zistení mal byť údajne manžel Erdoğanovej dcéry zapletení do pašovania ropy z územia ovládaného teroristickou organizáciou ISIS. Rovnako ho Yücelove články obviňovali z manipulácie médií či sociálnych sietí, vďaka ktorej mal kontrolovať verejnú mienku. Albayrakovu korešpondenciu zverejnil aj portál WikiLeaks.

Deniz sa počas svojho zadržiavania v tureckom väzení stihol aj oženiť. Dnes ho po prepustení z väzby ako prvá vítala manželka, známa televízna producentka Dilek Mayaturková.

Nemecko má v Turecku aj ďalšiu novinárku, ktorá bola po zadržaní prepustená, no v Turecku musí zostať až do konca svojho procesu. Meşale Toluová, rovnako rodená Turkyňa, bola zatknutá v apríli a prepustená v decembri. Jej pojednávanie má pokračovať o tri mesiace.

Prepustenie novinárov môže symbolizovať aj prvý krok v snahe o nápravu nemecko-tureckých vzťahov. Tú včera na stretnutí v Berlíne avizoval aj turecký premiér Binali Yildirim. Predseda tureckej vlády doteraz tvrdil, že on, prezident Erdoğan, ani ďalší členovia vlády nemajú na turecké súdnictvo vplyv. Sám však veril, že sa v prípade zadržiavaného novinára učiní spravodlivosti zadosť.

Komplikované vzťahy, no na ceste k „lepším zajtrajškom“

Ostrý rozkol medzi Ankarou a Berlínom panuje od júla 2016, kedy v Turecku prebehol  pokus o prevrat. Turci Nemcom vyčítali nedostatočnú empatiu v ťažkých časoch, Nemcom sa nepáčilo, že turecký parlament pokračuje v predlžovaní výnimočného stavu v krajine, ktorý umožňuje úradom okrem iného prehľadávať osoby, či vstupovať do ich domovov bez súdnych príkazov.

Situácia sa nezlepšila ani po tom, čo sa viac ako 680 nemeckých spoločností, pôsobiacich v Turecku, dostalo v lete minulého roka na zoznam entít, ktoré mali byť napojené na sieť Gülenovcov.

Ďalšie škriepky nastali, keď nemecký Bundestag napriek protestom uznal arménsku genocídu, proti čomu Ankara intenzívne protestovala. Nasledovalo nevpustenie nemeckých predstaviteľov na základňu NATO v tureckom Incirliku, kvôli čomu Berlín presťahoval svojich vojakov do Jordánka. Podobné udalosti sa opakovali na základni v stredotureckom meste Konya.

Nemecké média dnes špekulujú o tom, či za novinárovým prepustením nemá byť aj ďalšia dohoda o oprave nemeckých tankov. Leopard 2, tanky nemeckej výroby, využívajú turecké jednotky v súčasnosti aj v operácii Olivová vetva v Sýrii, za čo už Berlín sám zožal medzinárodnú kritiku. Obe strany však takéto špekulácie odmietajú.

Berlín Ankare: Končíme s diplomatickým tónom, prichádzajú obmedzenia a embargá

Zadržiavanie ľudskoprávnych aktivistov sa odrazí na turizme aj obchodnej či obrannej spolupráci.

Téma Turecka rezonuje v Nemecku, kde žije viac ako tri milióny Turkov, aj v súvislosti s novou koaličnou zmluvou, ktorú nedávno predstavili nemecké koaličné strany CDU/CSU a SPD. V prístupovom procese do Európskej únie nemá byť podľa nej uzavretá ani otvorená žiadna nová kapitola. Liberalizácia víz alebo rozširovanie colnej únie, o ktorú má Ankara záujem, bude podľa zmluvy možné len vtedy, keď Turecko splní požiadavky Bruselu.

Včerajšie stretnutie Yildirima a Merkelovej malo podľa oboch strán otvoriť novú kapitolu vzťahov. Ešte deň pred stretnutím sa turecký premiér nechal v médiách počuť, že by si želal, aby sa zabudlo na staré nezhody a aby obe strany vykročili spoločne vpred k lepšiemu zajtrajšku.

Horká príchuť Svetového dňa slobody médií

Média v ostatnom čase prichádzajú o dôveru rýchlejšie ako politici, naznačujú výskumy. Svet však práve teraz potrebuje lídrov, ktorí sa za slobodné médiá postavia.

Turecké súdy však dnes oznámili aj výsledky ďalších procesov. Šiesti novinári, medzi nimi aj bratia Ahmet a Mehmet Altanovci, o ktorých prípade sa v ostatnej správe kriticky vyjadroval aj Európsky parlament, boli dnes za údajnú účasť na pokuse o vojenský prevrat odsúdení na doživotie. Podľa tureckých úradov posielali prostredníctvom médií „podprahové správy“.

Podľa odhadov dnes stále v tureckých väzniciach ostáva vyše 300 novinárov. Ankara odmieta, že by žurnalistov väznila pre ich povolanie. Osoby považuje za podporovateľov terorizmu.