Odborníci: Univerzity bez spolupráce s priemyslom nemôžu prežiť

Politický panel Podnikanie vo vzdelávaní. FOTO: Štefan Bako/EURACTIV Slovensko

Tempo zmien v podnikaní výrazne ovplyvňuje najmä profesionálov na štartovacej línii svojich projektov. Zložitosť technologických posunov je ale výzvou aj pre mladých a nových pracovníkov, ktorí do fungujúceho podnikateľského prostredia prichádzajú z rozličných vzdelávacích inštitúcií. Vyčíta sa im najmä nedostatočná praktickosť a mnohokrát aj príliš povrchné prieniky s podnikateľským svetom.

Existencia stimulujúceho a fungujúceho ekosystému, ktorý mladých ľudí k podnikateľskej dráhe povzbudzuje, je však kľúčová. Zhodli sa na tom panelisti podujatia Podnikanie vo vzdelávaní, ktorú na okraj odovzdávania cien StartUp Awards organizovali EuroPolicy, EurActiv.sk, spoločnosť Neulogy a Americká ambasáda v Bratislave.

Investor zo Silicon Valley: Školy podnikateľského ducha nenaučia

Dnes existujú štyri najperspektívnejšie technológie, ktoré budú meniť celé priemyselné odvetvia, hovorí partner v HP Tech Ventures, VITALY M. GOLOMB.

Trojuholník univerzít, výskumu a podnikov

„Ekosystém, ktorý funguje dobre, predstavuje trojuholník spolupráce, ktorého prvky na seba vzájomne pôsobia. Predstavujú ho univerzity, výskum a existujúce spoločnosti, ktoré sú zdrojom vedomostí a skúseností,“ vysvetlila systém fungujúceho prostredia pre začínajúceho podnikateľa a jeho vzdelávania riaditeľka podnikateľského inkubátora INiTS Vienna, Irene Fialková.  Podľa nej začínajúci podnikateľ dokáže rásť práve v takomto prostredí.

Juraj Draxler, riaditeľ  Inštitútu strategických analýz Slovenskej akadémie vied hovorí, že vo fungujúcom ekosystéme pre zrod nových podnikateľských iniciatív mladých je dôležitá relevantnosť výskumu na univerzitách, ale aj skutočná snaha existujúcich firiem vstupovať do partnerstva s univerzitami. „Ide o to, aby sme nemali len žiariace iniciatívy, ale aj fungujúci výskum a generovanie nových nápadov,“ uviedol Juraj Draxler.

Slová bývalého ministra školstva potvrdil aj Štefan Stanko, prorektor Slovenskej technickej univerzity (STU). „Univerzita nedokáže bez blízkeho vzťahu s priemyslom existovať,“ uviedol a doplnil, že všetky fakulty STU majú s relevantným priemyslom blízky vzťah. „Najvhodnejšie je ale pre nás podporovať spoluprácu s priemyslom, ktorá bude založená najmä na výskume,“ doplnil Stanko.

Hoci sú univerzity vo všeobecnosti slobodné a poskytujú mnohé vedomosti a vzdelanie, podľa Christopha Meinela, profesora pre internetové technológie a systémy a zároveň riaditeľa nemeckého Inštitútu Hasso Plattner to nestačí. „Nie všetky (univerzity) pozývajú na svoju pôdu zaujímavých ľudí a úspešných podnikateľov, nie všetky pomáhajú vytvárať priestor pre nové nápady, alebo organizujú napríklad takzvané boothcampy. Tomuto hovoríme učenie v podnikateľskom duchu,“ povedal.

Panelisti sa zhodli na významnej úlohe univerzít vytvárať pridanú hodnotu takzvaných mäkkých zručností. „Vďaka nim získavajú študenti aj akési podnikateľské návyky, zisťujú ako prezentovať, či hľadať informácie o tom, ako založiť vlastnú firmu,“ doplnil Juraj Draxler.

Podpora prostredia a dôležitosť jednoty tímu

Politické rozhodnutia a podpora prostredia nielen na univerzitách, ale priamo „v teréne“ skutočných podnikateľských projektov, je ďalšou úrovňou, o ktorej panelisti diskutovali. Politici podľa Irene Fialkovej môžu pomôcť s financovaním iniciatív a start-upov. Dôležitejšia úloha je podľa nej ale „tvorba prostredia, ktoré je vhodné pre podnikateľov a napomáha im v tom, aby boli úspešní“.

Štát by však podľa Meinela nemal do začínajúcich podnikateľov vkladať kapitál, nakoľko stále ide o rizikovú investíciu.

Irene Fialková uviedla, že v Rakúsku napríklad získavajú spoločnosti, ktoré podporujú mladé začínajúce firmy, daňové úľavy. Takouto podporou sa nielenže rieši financovanie začínajúcich podnikov, ale podporuje sa aj aktivita etablovaných spoločností a budovania vzťahov medzi nimi.

Expertka na vzdelávanie: Bez zapojenia firiem je podnikateľské vzdelávanie len školský projekt

Krajiny strednej a východnej Európy sú z ekonomického hľadiska v transformácii škôl pomalšie, no určite nie menej motivované, hovorí CAROLINE JENNER z Európskej siete podnikateľského vzdelávania.

Vzdelanie, ale ani vhodné spoločenské a politicky podporované prostredie stále nezaručuje pre mladý podnik úspech. Dokonca ani inovatívny, či zdanlivo fungujúci nápad nemusí byť kľúčom. „V skutočne úspešnom začínajúcom podniku sám rád vidím dobré vedenie, vytrvalosť a súdržnosť tímu a ich flexibilita,“ doplnil Ariel Sella, riaditeľ inkubátora Capsula.Studio z Tel Avivskej univerzity v Izraeli, ktorý každoročne v inkubátore vygeneruje desiatky úspešných podnikov. Dobrý nápad je podľa Sella oproti fungujúcemu tímu až druhoradý.