Ukrajinci považujú vojnu na východe za „dočasnú ruskú okupáciu“

Konflikt na východe Ukrajiny si za štyri roky vyžiadal viac ako 10 tisíc životov. [Twitter]

Ukrajinský parlament včera (18. januára) v hlasovaní formálne uznal vojnu vo východnej časti svojho územia za „dočasnú ruskú okupáciu“. Hlasovanie rozhorčilo Moskvu, ktorá hovorí o prípravách na novú vlnu konfliktu.

Legislatíva vymedzujúca pretrvávajúce násilie medzi ukrajinskými silami a Ruskom podporovanými povstalcami prichádza po takmer štyroch rokoch bojov, ktoré si vyžiadali viac ako 10 tisíc životov. Zároveň identifikuje zámer Kyjeva „re-integrovať“ Donbas.

Moskva je znepokojená faktom, že zákon bola schválený v čase, kedy Washington odobril dodávku amerických raketových systémov na Ukrajinu.

Vo februári to budú štyri roky od vtedy, čo obrovské protesty, ktoré odštartovali v Kyjeve, zosadili vládu Viktora Janukoviča. Ešte v prvej fáze konfliktu Rusko po vojenskej intervencii a medzinárodne neuznanom referende anektovalo ukrajinský polostrov Krym. Následné protesty v Donetskej a Luhanskej oblasti eskalovali do ozbrojených stretov, ktoré sa začali v apríli 2014 a trvajú dodnes.

Konflikt postupne menil svoju intenzitu. Dnes sú strety menej intenzívne, no zmenili sa na zamrznutý konflikt, kde neutícha ostreľovanie a žiadna zo strán neplánuje urobiť prvý krok. Ukrajina a jej západní spojenci už dlho obviňujú Rusko zo zorganizovania krviprelievania na východe v odvete za rozhodnutie Kyjeva odtrhnúť sa z ruskej historickej obežnej dráhy a snahe vytvoriť užšiu alianciu s Európskou úniou.

Dramatická ratifikácia dohody je na konci. Ukrajina je asociovaný partner EÚ

Strategická dohoda s EÚ prežila „Majdan“ aj zamietavé holandské referendum.

Moskva dodávky zbraní odmieta, Spojené štáty svoje zbrane už poslali

Legislatíva, ktorú do Parlamentu predložil ukrajinský prezident Petro Porošenko, obviňuje z „agresie“ Rusko. Kremeľ takúto obžalobu odmieta. Doteraz totiž nepotvrdil, že vojaci, pôsobiaci na východe Ukrajiny, pochádzajú z Ruska, tak, ako aj ich zbrane.

„Aj naďalej budeme politickými a diplomatickými prostriedkami pokladať základy pre opätovné začlenenie okupovaných ukrajinských území,“ povedal po hlasovaní Porošenko.

Kým doteraz sa o záležitosti na východe starali bezpečnostné zložky, novým zákonom sa jej kontrola dostáva do rúk ukrajinskej armády.

Symbolická zmena právneho postavenia vojny na Ukrajine prišla len niekoľko týždňov po tom, čo pre ňu Spojené štáty schválili svoju prvú dodávku protitankových rakiet. K dodávke sa pripojila aj Kanada, ktorej nová generálna guvernérka Julie Payetteová si za miesto svojej prvej zahraničnej návštevy vybrala práve Ukrajinu. Výkonné zbrane zo severnej Ameriky sa na Ukrajine očakávajú až o niekoľko mesiacov.

Moskva obvinila Washington z toho, že situáciu zhoršuje. Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Porošenko takto získava „neobmedzené, takmer diktátorské právomoci na to, aby potlačil nesúhlas a nespokojnosť“.

„Nedá sa to nazvať inak ako prípravami na novú vojnu,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo a dodalo, že Rusko „nemôže zanedbať fakt, že prijatie tohto zákona sa  „náhodne“ zhodovalo s oznámením Washingtonu o pripravenosti Spojených štátov dodávať smrtiace zbrane Ukrajine“.

Únia predlžuje sankcie voči Krymu aj Rusku

Podľa Kremľa sú sankcie škodlivé aj pre samotné krajiny EÚ.

Podľa vedúcich predstaviteľov rebelov, pôsobiacich na východnej Ukrajine, Kyjev nemôže zbrane zo Spojených štátov a Kanady akceptovať. „Úplne to porušuje dohody z Minsku a je s nimi v rozpore,“ povedal novinárom v Donecku šéf separatistov, Alexander Zakharchenko.

Dohoda z roku 2015, uzatvorená v hlavnom meste Bieloruska, bola sprostredkovaná vďaka Nemecku a Francúzsku. Berlín ani Paríž zatiaľ na posledné udalosti nereagovali.