Slovenskí europoslanci o Barrosovom prejave

Zdroj: EP

Na subsidiaritu treba dbať

Anna Zaborská (EĽS, KDH) ocenila, že predseda Komisie uznal, že nerešpektovanie princípu subsidiarity v minulosti bolo chybou. Na tento problém som opakovane upozorňovala najmä v prípadoch, ktoré sa týkali ľudskej dôstojnosti, prirodzenej rodiny, ale tiež pestovania a výroby potravín.“ uviedla po skončení dnešnej rozpravy slovenská europoslankyňa Anna Záborská.

Podľa Záborskej by však bolo chybou odmietať Európu kvôli niektorým nedostatkom a chybám. „Aj na Slovensku sme s mnohými vecami nespokojní, ale to neznamená, že by sme sa chceli vzdať vlastnej štátnosti a nechať iných, nech o nás rozhodujú“.

Tak podľa nej aj znie otázka v európskych voľbách v máji budúceho roku – „Chceme Európu, ktorá je nedokonalá, alebo chceme stav, keď o budúcnosti európskych národov bude rozhodovať niekto iný?“

Obávam sa, kto bude Barrosov nástupca

Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) označil Barrosa ako osobu s "veľkou výdržou, plnú energie a dobrých myšlienok“. Obáva sa však o meno jeho nástupcu. V EPP sa uvažuje o podpredsedníčkou Európskej komisie pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo, u liberálov o Guy Verhofstadtovi.

„V týchto konkrétnych prípadoch však musím vysloviť mierne znepokojenie, pretože so svojimi dlhoročnými skúsenosťami poznám schopnosti oboch menovaných a dúfam, že sa na post predsedu  nájde solídnejší líder.“

Z priorít únie by rád videl, aby sa bankám uložila povinnosť podieľať sa viac na riešení krízy a výraznejšie sa sústrediť na otázku nezamestnanosti mladých. Pozitívne hodnotí v únii oblasť regionálneho rozvoja.

Otázne je, či je mierny optmizmus na mieste

Europoslanec Alajos Mészáros (EĽS, SMK) videl v Barrosovom prejave mierny optimizmus. Pracoval s predpokladmi, že od roku 2014 dôjde k rastu ekonomiky a postupnému zlepšovaniu ekonomických a sociálnych ukazovateľov.

„Nie všetci europoslanci však zdieľajú túto víziu a varovali a vyzývali Komisiu na urýchlenie implementácie doteraz prijatých opatrení na ošetrenie krízovej situácie, vrátane reformy bankového sektora. Ja osobne presadzujem stratégiu rozumného kompromisu medzi podporou rastu ekonomiky a reštrikčnými opatreniami.

Podľa europoslanca Petra Šťastného (EĽS, SDKÚ-DS) bol prejav Barrosa konštruktívny, realistický s primeranou dávkou optimizmu.

„Ako priority zostáva implementovať MFF 2014-2020, bankovú úniu, jednotný trh v telekomunikáciách ale aj Dohody o voľnom obchode, kde dôraz je hlavne na TTIP (s USA) a CETA s Kanadou, kde práve ja som spravodajcom Európskeho parlamentu. Myslím, že Barroso mal štátnicky prejav a optimizmus je opodstatnený, pretože EÚ sa už odráža od dna.“

Príliš mnoho rozporov

„Správa bola poznamenaná existujúcim rozporom medzi krátkodobým, 5-ročným mandátom Európskej komisie, a potrebou prijímať a realizovať riešenia, ktorých výsledky sa v plnej miere môžu prejaviť až v dlhodobom horizonte,“ konštatuje europoslanec Sergej Kozlík (ALDE, ĽS-HZDS).

Ďalším rozporom, ktorý sa prejavoval až príliš často vo vystúpeniach hlavných rečníkov Európskeho parlamentu, je preceňovanie kompetencií Európskej komisie a jej dosahu na reálny výkon európskej politiky ako celku. Európska komisia je, alebo by mala byť predovšetkým legislatívnym tankom EÚ, pripravovať, uvádzať do života a kontrolovať preberanie a dodržovanie európskej legislatívy v rámci EÚ. Z tohto  hľadiska bola správa povrchná a nedostatočná.

Európska komisia nemôže v plnom rozsahu zodpovedať za hospodársky a sociálny vývoj v EÚ, za vývoj vzdelanosti, vedy a výskumu či ďalšie oblasti, ktoré sú v absolútnej dominantnej kompetencii národných štátov, vrátane zdrojov financovania.

Správy o stave EÚ by preto mali byť písané v pokornejšom duchu, pokiaľ sa týka hodnotenia výsledkov práce Komisie, a EÚ, najmä čo sa týka opatrení realizovaných v záujme prekonávania krízy, reštrukturalizácie, či zvyšovania konkurenčnej schopnosti štátov EÚ, a následne aj celej EÚ." 

Eurosocialisti kritickejší

Vladimír Maňka (SMER-SD, S&D) prejavu vyčíta, že nespomenul negatívne dopady proti-krízových opatrení na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, čo podľa neho podkopáva solidaritu.

„Výskumy ukazujú, že úsporné opatrenia v konečnom dôsledku aj zabíjajú – máme viac samovrážd. Predpokladám, že silný sociálny rozmer, ktorý musí HMÚ zachovávať, bude dostatočne obsiahnutý v oznámení Komisie už začiatkom októbra“, dúfa Maňka.

Pre Borisa Zalu (SMER-SD, S&D) sú podstatné v tri aspekty z tém, ktoré Barroso v prejave spomenul: dokončenie projektu bankovej únie, vytvorenie jednotného telekomunikačného trhu a jednotného energetického trhu. Pokiaľ by sa tieto projekty dokončili z hľadiska legislatívneho procesu v priebehu roka, bol by to úspech.

Upevnili by podľa neho EÚ tak, že následné integračné kroky by boli neodvratné. „Nesmieme ani zabudnúť na úsilie o likvidáciu daňových rajov a vyhýbaniu sa daniam, či tzv. agresívne daňové plánovanie. Týka sa to aj Slovenska, lebo stále nemáme pod kozou fakt, že platiť dane je spoločenský potrebne, že je to morálna povinnosť a napokon aj cnosť.“

Europoslankyňa Katarína Neveďalová (SMER-SD, S&D) ide v kritike zľava ďalej. „Dnešný prejav zreteľne odzrkadlil, že smerovanie Únie, ktoré presadzoval, bolo nesprávne. Mám tým na mysli nevyvážené rozpočtové škrty a nespravodlivo rozložené náklady.“

Ako príklad uvádza Barossovu verbálnu podporu pre programy zamerané na znižovanie nezamestnanosti najmä mladých ľudí s tým súvisiace vzdelávanie a podpora inovácií. “Avšak na druhej strane EK pod jeho vedením predložila neuspokojivý rozpočet pre programy v tejto oblasti na nasledujúce rozpočtové obdobie. Mrzí ma, že obeťou nesprávne načasovaných Barossových postojov sa stali investície do vzdelávania, inovácií a sociálnej oblasti.”

Komentár predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza nájdete na tejto linke.