EÚ: Lídrom sa do potierania korupcie nechce

Zdroj: Foto by: Johnny Borrell, http://uncyclopedia.wikia.com/wiki/File:Bribe.jpg

Poslanci Európskeho parlamentu plne podporujú Komisiu a vítajú jej predložený antikorupčný balík opatrení. Súhlasia tiež s jej konštatovaním, že „politickým lídrom a zákonodarcom chýba politická vôľa bojovať proti všetkým formám korupcie“ a že „presadzovanie protikorupčných zákonov je medzi členskými štátmi nevyrovnané a neuspokojivé“. Podľa europoslancov vnímanie korupcie narušuje vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, zle vplýva na spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a oslabuje dôveru v demokratické inštitúcie.

Europoslanci vyzývajú Komisiu, aby sa v správach zaoberala najmä presadzovaním protikorupčných zákonov a odstrašujúcim  sankciám. Na ich vypracovanie si má prizvať bezúhonných odborníkov, výskumníkov a rôzne organizácie občianskej spoločnosti.

Hoci Komisia ráta so zverejňovaním správ až od roku 2013, poslanci žiadajú, aby vzhľadom na pálčivosť problému v súvislosti s krízou, zvážila skorší dátum (2012). V nelegislatívnom uznesení navrhujú, aby sa na úrovni EÚ zosúladili právne predpisy o ochrane informátorov (ochrana pred súdnym procesom, obvineniami z trestných činov krivého obvinenia a ohovárania) a o kriminalizácii nezákonného obohacovania.

Parlament je presvedčený, že by sa mala zvýšiť efektivita siete národných centier boja proti korupcii a zabezpečiť väčšia transparentnosť finančných transakcií, najmä s tzv. offshore jurisdikciami. Boj proti zneužívaniu anonymných fiktívnych spoločností v daňových rajoch s utajenými operáciami má byť podľa poslancov kľúčový prvok chystanej smernice o praní špinavých peňazí.  

Pozície

Európske opatrenia sú podľa europoslanca Petra Štastného (EĽS, SDKÚ-DS) „smutným konštatovaním reality“. „Poznáme to aj na Slovensku, hlavne z obdobia Ficovej vlady keď Brusel musel zasahovať niekoľkokrát. Robí sa to hlavne v Bulharsku, Rumunsku a ďalších post-sovietskych krajinách. Ja verím, že tieto opatrenia prinesú ovocie, ušetrené sumy sa môžu pohybovať v stámiliónoch snáď i miliardách vo vyjednanom viacročnom finančnom rámci.“

Podľa europoslanca Eduarda Kukana (EĽS, SDKÚ-DS) musí byť v situácii, keď štyria z piatich občanov EÚ považujú korupciu za jeden z najväčších problémov vo svojej krajine odpoveďou obnovenie dôvery v transparentnosť inštitúcii a silný politický záväzok zo strany Únie v antikorupčnej politike. „Únia musí vyvíjať tlak na členské štáty k implementácii už existujúcich antikorupčných nástrojov a zároveň efektívnejšie a systematickejšie monitorovať ich výkonnosť. Očakávam preto, že Únia spraví z boja proti korupcií jednu zo svojich politických priorít, ako smerom k členským sťatom, tak aj vo vzťahu k iným krajinám. To sa týka predovšetkým všetkých kandidátskych krajín, kde by mala byt politika Únie tvrdšia a vyžadovať jasné výsledky v boji proti korupcii. V tomto prípade musí byt našou prioritou spraviť čo najviac pre to, aby sa korupčné praktiky potlačili ešte pred ich vstupom do Únie.“

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) vníma širší kontext spoločenského problému. „Zároveň s prijímaním nových balíčkov nariadení proti korupcii vidíme, ako sa v celej EÚ zvyšuje tlak na relativizovanie morálky. Tým, že sa neustále spochybňuje židovsko-kresťanská tradícia Európy, prichádzame o schopnosť rozlišovať medzi dobrým a zlým. Ako vysvetlíme deťom vychovávaným striktne v duchu relativistickej morálky, že krádež je zlá? Ako im to budú vysvetľovať vychovávatelia v predškolských zariadeniach, kam by sme podľa barcelonských cieľov najradšej poslali všetky deti v Únii? Keď tieto deti dospejú, určite aspoň raz budú riešiť dilemu, či konať v mene vlastného prospechu aj vtedy, keď by pritom utrpela škodu aj akási abstraktná spoločnosť. Nebudú sa rozhodovať medzi dobrom a zlom. Budú riešiť iba otázku, aké veľké je riziko trestu. A to je živná pôda pre korupciu.“

„Problematiku korupcie treba naliehavo a komplexne riešiť, pretože korupcia narušuje demokratický a právny štát, vedie k zneužívaniu verejných finančných prostriedkov poskytovaných daňovými poplatníkmi, naštrbuje dôveru v demokratické inštitúcie a destabilizuje správne fungovanie trhu“, myslí si europolsanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH).

„Aj z pohľadu európskeho práva korupcia jednoznačne patrí medzi obzvlášť závažnú trestnú činnosť, ktorá v EÚ ľahko nadobúda cezhraničný rozmer a proti ktorej treba bojovať na spoločnom základe. V oblasti protikorupčnej politiky má preto Európska únia nielen všeobecné právo konať v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ, ale podľa môjho názoru má aj povinnosť jednať razantnejšie a zohľadniť tak mienku takmer 90% občanov EÚ, ktorí požadujú intenzívnejšie riešenie korupcie.“

„Prijatie protikorupčného balíka Komisie som uvítal, pretože sa domnievam, že prispeje k účinnejšiemu a rýchlejšiemu presadzovaniu existujúcej protikorupčnej legislatívy, a to predovšetkým prostredníctvom posilnenia policajnej a súdnej spolupráce v prípadoch korupcie cezhraničného rozmeru. Potieranie korupcie v praxi by sa taktiež zvýšilo vytváraním spoločných akcií členských štátov.“

 Korupcia má ekonomické, sociálne a politické dôsledky. Od antikorupčného balíka očakávam, že postupne sa odstránia veľké straty vo verejnom financovaní, nastane spravodlivé fungovanie trhu, znížia sa negatívne vplyvy na investície a v neposlednom rade spravodlivejšie prideľovanie finančných prostriedkov z európskych fondov pre samosprávy“, hovorí europoslanec Alajos Mészáros (EĽS, SMK).  

„Korupcia je vážnym problémom EÚ. Posilnenie monitoringu, uverejňovanie správ o korupcii posilnia tlak verejnosti na politikov.“

Podľa europoslankyne Edit Bauer (EĽS, SMK) majú nástroje na monitorovanie korupcie, ktoré majú medzinárodné organizácie ako OSN, OECD a Rada Európy svoje limity z hľadiska riešenia problémov spojených s korupciou na európskej úrovni. Verí,  že prehľady o vykonaných krokoch v jednotlivých štátoch EÚ v Antikorupčných správach, ako aj porovnanie výsledkov by mohli priniesť vyššiu motiváciu a odhodlanie členských štátov pre účinnejší boj s korupciou.

„Nedá sa povedať, že by EÚ nedisponovala potrebnými normami, skôr ich aplikácia je málo výrazná. Väčší dôraz by sa mal klásť na protikorupčné opatrenia vo všetkých – interných, aj externých – politikách EÚ. Komisia vo svojom oznámení už načrtla aj možnosti včlenenia protikorupčných podmienok napr. do susedskej politiky, alebo dokonca do prístupových procesov pri ďalšom rozširovaní EÚ. Európska komisia plánuje viacero opatrení v tejto oblasti, takže sa v blízkej budúcnosti očakáva intenzívnejšia debata o korupcii v EÚ, ktorá doteraz takisto absentovala.“