Europoslanci odporučili Budapešti prepracovať ústavu

zdroj: flickr, autor: Naplevente

Európsky parlament prijal pomerom hlasov 331 za, 274 proti (54 sa zdržalo) nelegislatívne uznesenie k maďarskej ústave, ktoré predložili skupiny Socialistov a demokratov(S&D) spolu s Alianciou liberálov a demokratov (ALDE) a frakciou Európskej zjednotenej ľavice/Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL). Do veľkej miery sa výčitky v ňom zhodujú s nálezom tzv. Benátskej komisie Rady Európy, ktorá nedávno zverejnila svoj posudok k maďarskej ústave prijatej 18. apríla 2011 a ktorú privítala aj slovenská diplomacia.

Aj keď europoslanci v dokumente konštatujú, že prijatie ústavy spadá do právomoci jednotlivých členských štátov, zároveň pripomínajú, že štáty sú povinné zabezpečiť, aby obsah ako aj forma jej prijímania neboli v rozpore s hodnotami EÚ. Dôkazom podľa nich je, že mnohé pristupujúce krajiny museli tiež svoje ústavy v záujme členstva v Únii pozmeniť.

Problém vidia europoslanci už v procese tvorby, ktorý podľa nich nebol transparentný a a prijímanie ústavy sa udialo vo „výnimočne krátkom časovom rámci“. To znemožnilo vecnú verejnú diskusiu a dosiahnutie väčšej legitimity cez široký konsenzus o jej obsahu. Výsledkom je, že ústava prešla len hlasmi poslancov vládnucich strán, ktoré disponujú absolútnou väčšinou. Uznesenie poukazuje aj na to, že navrhnutie a prijatie ústavy nebolo súčasťou volebného manifestu vládnucich strán.

Poslancom sa nepozdáva, že sa v ústave nehovorí o niektorých zásadách, ktoré Maďarsku vyplývajú z jeho medzinárodných záväzkov, napríklad zákaz trestu smrti, doživotného odňatia slobody bez možnosti podmienečného prepustenia, zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a pod. Obavy text vyjadruje nad nejasným definovaním „rodiny“ a „práva na život od momentu počatia“, čo podľa poslancov hrozí rizikom diskriminácie.

Problém vidia aj preambule, v časti týkajúcej sa povinností maďarského štátu voči osobám maďarskej národnosti žijúcej v zahraničí, pretože „môže vytvoriť právny základ pre činnosti, ktoré by susedné krajiny mohli považovať za zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí, čo môže zase viesť k zvýšeniu napätia v regióne“. Navyše sa v ústave uvádza, že aj preambula má právny účinok, čo môže mať podľa poslancov „právne a politické dôsledky“.

Právneho zmätku sa obávajú aj preto, že Maďarsko začlenilo Chartu základných práv EÚ do ústavy, čo by mohlo viesť ku kompetenčným sporom medzi maďarskými a medzinárodnými súdmi.

Nová maďarská ústava predpokladá rozsiahle používanie základných zákonov , ktorých prijatie je podmienené dvojtretinovou väčšinou hlasov. Mnohé konkrétne aspekty rodinného  práva, daňového a dôchodkového systému, ktoré za normálnych okolností rozhodujú obyčajnou väčšinou, tak budú vyžadovať  úpravu základných zákonov. Politicky to podľa europoslancov znamená, že budúce voľby v Maďarsku budú mať menší význam a pre vládu disponujúcu dvojtretinovou väčšinou sa vytvorí väčší priestor na upevnenie jej politických preferencií. EP sa zhoduje s Benátskou komisiou v tvrdení, že kultúrne, náboženské, sociálno-ekonomické a finančné politiky by nemali byť pevne stanovené prostredníctvom základných zákonov.

Za hrozbu pre demokraciu považujú poslanci aj fakt, že mimoparlamentná rozpočtová rada, „ktorej demokratická legitimita je obmedzená“, bude mať právomoc vetovať prijatie všeobecného rozpočtu, pričom v takom prípade má hlava štátu možnosť rozpustiť národné zhromaždenie. Toto podľa poslancov obmedzuje pôsobnosť demokraticky zvoleného zákonodarného zboru.

Poslanci popri odporúčaniach maďarskej vláde žiadajú Európsku komisiu, aby dôkladne preskúmala a analyzovala maďarskú ústavu a skontrolovala, či je v súlade s európskym právom.

Pozície

"Každý členský štát má právo prijať ústavu, ktorú jeho občania považujú za najlepšiu. O nesúlade zákonov členského štátu s právom EÚ rozhoduje Európsky súd, nie Parlament. Preto som uznesenie nepodporila," uviedla europoslankyňa Anna Záborská (KDH, Európska ľudová strana) po hlasovaní o novej maďarskej ústave.

"Socialisti a liberáli nechcú, aby Maďarsko chránilo rodinu založenú mužom a ženou, či život detí pred narodením. Ako by sme reagovali, ak by zajtra chceli od Slovenska, aby sa vzdalo odkazu svätých Cyrila a Metoda, alebo v ústave zakotvilo právo na eutanáziu, či niektoré takzvané nové ľudské práva? Uznesenie tiež vyzýva Maďarsko, aby rešpektovalo územnú celistvosť okolitých štátov, ale nová maďarská ústava ju nijako nespochybňuje," zdôraznila Anna Záborská.

Podľa Záborskej je pre zlepšenie vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom dôležité, aby sa postupne obnovila vzájomná dôvera. "Očakávam, že maďarská vláda využije túto príležitosť pri príprave vykonávacích predpisov, na ktoré sa nová ústava odvoláva. Dobré susedské vzťahy sú totiž spoločným záujmom Slovákov a Maďarov," dodala europoslankyňa.

Súčasná Európa je založená na hodnotách, ktoré nás spájajú a ktoré nám umožňujú spolupracovať pri vzájomnom rešpektovaní sa“, povedal júnovej rozprave k maďarskej ústave europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS, Európska ľudová strana). „Každý štát má právo prostredníctvom svojich demokraticky zvolených predstaviteľov prijať svoj základný zákon. Nová ústava Maďarska však otvára aj otázky, ktoré SÚ citlivé pre susedov a dotýkajú a ich. „

Kukan hovoril napríklad o článku, ktorý predpokladá zisk volebného práva, pre tých zahraničných Maďarov, ktorí získajú aj občianstvo. „Neštandardné nastavenie kritérií pre nadobudnutie občianstva bez prirodzenej väzby na Maďarsko vytvára možnosť vzniku politických väzieb medzi štátom a občanmi, ktorí k nemu nemajú skutočnú väzbu.“

„Problematické sú formulácie o jednotnom maďarskom národe o kolektívnych právach o podpore samospráv v zahraničí a o zodpovednosti Maďarska za všetkých Maďarov“, čo podľa Kukana jasne naznačuje možné exteritoriálne dopady novej ústavy. Slovenská diplomacia sa podľa neho snažila riešiť svojej obavy na pôde bilaterálneho dialógu, narážala však na odmietavý postoj v Maďarsku.

„Predstavme si aká by bola reakcia Únie, ak by sa dnes napríklad Srbsko rozhodlo hromadne udeľovať štátne občianstvo občanom Bosny a Hercegoviny alebo Albánsko občanom Macedónska“.