Imidž Európskej únie sa oslabuje

Prieskum Eurobarometer poukázal na rozporuplné vnímanie Európskej únie na Slovensku. Stále viac ľudí si myslí, že Slovensko z členstva v únii profituje (73 %). Napriek tomu členstvo vníma pozitívne už len 48 % opýtaných. Od Eurobarometra z roku 2007 tak toto číslo kleslo o 10 %.

Pocit Slovákov, že svojim hlasom môžu v EÚ niečo zmeniť klesol o 10 % za jediný rok. Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu Robert Hajšel na piatkovej tlačovej konferencii upozornil, že prieskum realizovali v čase vrcholiaceho „mediálneho ošiaľu“ v súvislosti s utečeneckou krízou.

Na Slovensku Hajšel vyzdvihol nezáujem o európske veci, pokles dôvery a v kontraste s tým subjektívny pocit, že o dianí v EÚ sme z dvadsaťosmičky najlepšie informovaní.

Zaujímavým zistením je, že iba 27 % občanov vníma hodnoty demokracie a slobody za základ európskej identity. Ešte menej, 18 %, si myslí, že Európsky parlament rozhoduje demokraticky.

Euroskeptickejšou krajinou sa v prieskume ukázala susedná Česká republika, ktorá sa v polovici ukazovateľov umiestnila v najhoršej trojke EÚ, vrátane bezprecedentne zlého obrazu Európskeho parlamentu, ktorého obraz vníma pozitívne len 13 % Čechov.

Rozsah odpovedí o vnímaní Európskej únie a parlamentu sa v jednotlivých členských štátoch líšil o desiatky percent. Celoeurópske priemerné výsledky sú často omnoho lepšie ako na Slovensku, najviac ich ovplyvnia nálady v šiestich najväčších krajinách EÚ.

Čo na to europoslanci?

Vladimír Maňka (SMER/S&D) vidí za zlými výsledkami migračnú krízu. „Ľudia sú nahnevaní, že nás niekto prehlasoval,“ myslí Maňka.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) povedal, že ho najviac znepokojuje prepad dôvery v Európsky parlament a pocit občanov, že inštitúcia nerozhoduje demokraticky. Eurobarometer podľa neho ďalej ukázal, že Slováci vnímajú úniu najmä ako hospodárske spoločenstvo.

Richard Sulík (SaS/ECR) uviedol, že občania často nedokážu odlíšiť pôsobnosť jednotlivých inštitúcií. Za zlý imidž parlamentu tak podľa neho zodpovedajú európske elity. „Zlyhali v obrovskej miere,“ vyhlásil Sulík. Ako príklady použil riešenie krízy v Grécku, migračnú krízu a podozrenie, že predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker kryl daňové podvody v Luxembursku.

„Slovenská verejnosť akoby vyrástla z nekritického eurooptimizmu,“ komentovala prieskum analytička Oľga Gyárfášová. „V mnohom sú postoje reálnejšie, menej nadšenecké, avšak vidíme v nich veľmi veľa rozporov a nekonzistentnosti.“

Výsledky Eurobarometra si môžete stiahnuť tu.