Iniciatíva „Jeden z nás“ zbiera podpisy na Slovensku

Zdroj: TASR

Iniciatíva „Jeden z nás“ bola v poradí treťou zaregistrovanou iniciatívou po tom, čo v apríli 2012 vstúpilo nariadenie o Európskych občianskych iniciatívach do platnosti. Dnes je ich zaregistrovaných 15.

Organizátori tejto konkrétnej by chceli dosiahnuť zmeny v sekundárnej legislatíve EÚ, ktorá sa týka rozvojovej pomoci a legislatíve upravujúcej výskum v EÚ.

Európske prostriedky by podľa nich nemali financovať v tretích rkajinách organizácie, ktoré propagujú plánované rodičovstvo, vrátane umelého prerušenia tehotenstva. Rovnako požaduje zákaz financovania výskumu na embryonálnych kmeňových bunkách v rámci výskumných programov únie a financovanie a"kýchkoľvek aktivít, ktoré ničia ľudské embryá alebo predpokladajú ich zničenie".

Iniciatívu pripravilo 30 mimovládnych organizácií z 18 krajín EÚ. Na Slovensku zbieranie podpisov zastrešujú organizácie Donum vitae a Fórum života. Iniciatívu podporili europoslanci za KDH Anna Záborská a Miroslav Mikolášik.

Ak je ochrana ľudskej dôstojnosti princípom verejných politík, napríklad pri sociálnej politike, boji proti chudobe a ochrane pacientov, mala by byť konzistentným princípom aj v ďalších politikách únie, hovorí Anna Záborská.

Miroslav Mikolášik pripomína, že by únia by mala dať svoje politiky do súladu aj v kontexte rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade Brüstle vs Greenpeace. V ňom súd pre potreby výkladu smernice o biotechnologických patentoch zadefinoval, čo predstavuje "ľudské embryo" a rozhodol, že výskum za využitia embryonálnych kmeňových buniek nie je patentovateľný.

Anna Kováčová z Donum Vitae zdôrazňuje, že nejde ani o náboženskú ani politickú iniciatívu, čo považuje za dôležité zdôrazniť, pretože „ľudia majú mnoho predsudkov“.

Kováčová vyzýva kolegov lekárov, biológov a študentov medicíny ,aby sa zaujímali kam idú peniaze daňových poplatníkov. Neváženie si ľudskej dôstojnosti podľa nej vedie k problémom, ktoré musí ako lekárka riešiť na detskej psychiatrii.

Na to, aby sa Slovensko započítalo do minimálneho počtu siedmych krajín s dostatočným počtom podpisov, musí sa u nás nazbierať pre jednotlivú iniciatívu aspoň 9750 podpisov.

V nedávnom rozhovore pre EurActiv.sk, eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý má európske občianskej iniciatívy  na starosti, pripustil, že nebolo jednoduché nájsť rovnováhu medzi jednoduchosťou systému zberu podporných podpisov a potrebou ochrany osobných dát.

Faktom podľa neho je, že podpisy sa zbierajú pomalšie než sa očakávalo. „Je asi jednoduchšie sa k niečomu vyjadriť anonymne, alebo pod skratkou na internete, ako tam uviesť svoje osobné dáta sa celou svojou identitou sa zaručiť a vysloviť za nejakú iniciatívu,“ myslí si.

Aj rôznorodosť požiadaviek na ochranu dát zo strany členských krajín do veľkej miery skomplikovala systém.

„Naštartovanie procesu ECI v lete spôsobilo dosť komplikácií a zároveň to viedlo aj k značnej frustrácii u viacerých organizátorov, takže sme boli s nimi v  intenzívnom kontakte – a to nielen na expertnej úrovni ale aj ja osobne", hovorí Šefčovič. "Začiatočné problémy sme prekonali aj s pomocou našich serverov a IT tímov.“

Ak sa podarí iniciatíve zozbierať v priebehu roka aspoň 1 miliónov podpisov, Európska komisia je povinná predložiť legislatívny návrh, alebo zdôvodniť prečo tak neurobí. Legislatíva potom prechádza štandardným legislatívnym procesom.