Komisia a europoslanci chystajú protikorupčné opatrenia

zdroj: flickr, autor: IntangibleArts

Napriek platnej protikorupčnej legislatíve v jednotlivých členských štátoch sa predpokladá, že až 120 miliárd eur ročne- teda približne jedno percento HDP Únie- sa vynaloží práve na korupciu. Podľa údajov EÚ vníma tento spoločenský fenomén ako hlavný problém vo svojej krajine až 80 percent občanov Únie.

Poslanci Európskeho parlamentu sa preto pred niekoľkými dňami zamerali na balíček z dielne Komisie určený na boj proti korupcii. Ako výsledok uviedli, že hoci bola na úrovni EÚ prijatá v tomto ohľade dostatočná legislatíva, jej implementácia a vymáhanie v jednotlivých členských štátov EÚ je nevyhovujúca. Podľa predstaviteľov Komisie je to dané „nedostatkom politického záväzku zo strany lídrov a zákonodarcov bojovať proti korupcii vo všetkých jej formách“.

Protikorupčná správa EÚ

Komisia sa preto rozhodla zverejňovať pravidelne každé dva roky takzvanú Protikorupčnú správu EÚ, kde bude monitorovať a hodnotiť snahu jednotlivých členských štátov v ich boji proti korupcii a vyzývať ich k väčšej politickej angažovanosti v tejto otázle. Prvá takáto správa by mala byť v roku 2013. Predstaviteľ Komisie prednedávnom v tejto súvislosti uviedol: „To, čo potrebujeme najviac nie je nevyhnutne nová legislatíva alebo inštitúcie, ale silnejšie vymáhanie toho, čo už existuje.“

Podobne sa pre EurActiv prednedávnom vyjadrila aj šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk, ktorá uviedla: „Sme v stave, že už teraz máme k dispozícii rôzne nástroje, ktoré sa nevyužívajú. Radšej by sme mali využiť tie,“ a dodala: „Príliš veľa úsilia sa venuje vymýšľaniu zákonov, ktoré sú v praxi ignorované alebo potierané.“

Slovensko sa pritom umiestnilo v Indexe vnímania korupcie (CPI) za minulý rok spolu s Lotyšskom na 59. mieste zo 178 štátov sveta. V rámci Európskej únie skončili horšie už len Taliansko Rumunsko Bulharsko a Grécko. Slovenské ministerstvo vnútra preto prednedávnom predstavilo Pán boja proti korupcii, ktorý má situáciu zlepšiť. Vláda zároveň definovala boj proti korupcii ako jednu zo svojich priorít.

Najnovšie denník Sme priniesol správy, že ministerstvo vnútra podozrieva z prijímania úplatkov všetkých prokurátorov, policajtov a trestných sudcov v Košickom kraji. Denník zároveň uviedol, že ministerstvo už v tejto veci začalo aj s trestným stíhaním.

Na druhej strane sa však médiá informovali o netransparentnom spôsobe prenájmu kancelárskych priestorov Daňovým riaditeľstvom v Košiciach, či o kauze Osrblie, do ktorej má byť zapojený aj poradca slovenskej premiérky. 

Europoslanci chcú lepšiu ochranu ohlasovateľov korupcie

Komisia zároveň ohľadom správy uviedla, že nebude predstavovať záťaž pre členské štáty a ani nebude duplikovať iné aktivity v tejto oblasti. „Využijeme rôzne, už existujúce monitorovacie mechanizmy, ale aj nezávislých odborníkov, podniky, občiansku spoločnosť,“ uviedol predstaviteľ EK.

Europoslanci informácie o Protikorupčnej správe privítali, ale zároveň vyzvali k jej skoršej publikácii alebo aspoň k napísaniu dočasných správ hodnotiacich najväčšie problémy v tejto oblasti.

Medzi oblasťami, ktorú navrhli prepracovať boli aj lepšia ochrana ohlasovateľov korupcie (tzv. whistleblowerov), urýchlenie vyšetrovania, či potreba zosúladiť rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v oblasti toho, ako sa trestá podplácanie zo strany cudzích štátnych predstaviteľov.

Diskusia na túto tému by mala pokračovať aj na súčasnom plenárnom zasadnutí Parlamentu a zajtra (14. septembra) by mali Komisia ako aj Rada okrem iného diskutovať práve o tom ako dosiahnuť politickú vôľu na boj proti Korupcii.

Komisia by tiež mala predstaviť viaceré protikorupčné nástroje, vrátane návrhu na vytvorenie nových pravidiel pre konfiškáciu vecí z trestnej činnosti, vylepšenie vyšetrovania finančnej kriminality, či posilnenie policajnej a súdnej spolupráce.