Európska komisia vo svojej poslednej správe o prístupovom procese dala 26. marca Chorvátsku zelenú a potvrdila, že krajina splnila prístupové podmienky. Zmeny v krajine, ktoré sa udiali za desaťročie odkedy krajiny formálne požiadala o členstvo, sú podľa európskej exekutívy nezvratné.
Paralelne prebieha v členských štátoch proces ratifikácie prístupovej zmluvy Chorvátska. Najdôležitejšou zostávajúcou métou je v tomto súhlas nemeckého parlamentu.
Chorvátsko nebude, na rozdiel od Bulharska a Rumunska, podrobené zo strany európskych inštitúcií špeciálnemu šesťročnému monitorovaciemu mechanizmu v oblasti spravodlivosti a vnútra. EÚ si je však vedomá, že ani situácia v Chorvátsku nie je perfektná a upozorňuje, že potrebuje ďalej pracovať napríklad na boji proti korupcii a znižovaní preťaženosti súdov a ich transparentnosti.
Vstup do schengenskej zóny bez hraničných kontrol nie je formálne spojený so vstupom do EÚ. Chorváti budú musieť preukázať dobrý manažment vonkajších hraníc a vízový systém v súlade s s európskymi a schengenskými požiadavkami. Správa o stave pripravenosti sa očakáva ešte pred vstupom Chorvátov do EÚ. Je dokonca možné, že by sa do Schengenu dostali skôr ako Bulhari a Rumuni, ktorých pristúpenie blokuje Nemecko.
Prístupová cesta Záhrebu nebola jednoduchá. Problematická bola spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu pred vydaním generála Ante Gotovinu v Haagu, a bolestivá privatizácia štátnych lodeníc vyplývajúca z aplikácie európskych pravidiel o zákaze štátnej pomoci. Chvíľu blokovalo prístupové rokovania Slovensko, ktoré využilo situáciu na urovnanie hraničného sporu a prístupu k medzinárodným vodám v Jadranskom mori.
Podľa slovenského europoslanca a šéfa delegácie EP pre vzťahy so západným Balkánom Eduarda Kukana (EĽS, SDKÚ-DS) bude mať pristúpenie Chorvátska obrovský dopad na zvyšok krajín regiónu.
Praktické aspekty pristúpenia
Podľa stále platného princípu „jedna krajina, jeden komisár“ musí Chorvátsko obsadiť post v kolégiu komisárov. Aké bude mať portfólio, zatiaľ nie je jasné. V tejto súvislosti sa spomína meno Neven Mimicu, kariérneho diplomata, ktorý zastával post hlavného vyjednávača s EÚ v prístupových rokovaniach, ministra pre európsku integráciu aj predsedu parlamentného výboru pre európsku integráciu.
Už dnes pre európske inštitúcie pracuje viac ako stovka Chorvátov, po júli ich počet rapídne narastie.
V aktuálnom rozpočte EÚ sa už počíta aj s prvou alokáciou európskych štrukturálnych fondov pre Chorvátsko. Za prvého polroka bude môcť využiť 655 miliónov eur v záväzkoch a 374 v platbách. Do spoločnej kasy prispeje sumou 211,9 miliónov. Alokáciu však ešte musí schváliť Rada EÚ a Európsky parlament.
Určené sú pre chorvátske regióny, mestá, malé a stredné podniky, mimovládne organizácie a vedu. Okrem toho dostane k dispozícii 73,3 miliónov pre oblasť spravodlivosti a vnútra, z ktorých väčšina je určená na zavádzanie schengenských pravidiel.