Parlament zamietol návrh EK o backloadingu

Počas plenárneho hlasovania europoslanci zamietli návrh Európskej komisie o úprave harmonogramu aukcií emisných kvót v tretej fáze obchodovania EÚ ETS. EK návrh o odklade aukcií 900 miliónov emisných kvót predložila ako „rýchle riešenie“ pretrvávajúceho nadbytku v ponuke na trhu.

Europoslanci nezamietli návrh ako celok, ale prijali pozmeňujúci návrh skupiny viac ako 40 členov EP, ktorým ho vrátili výboru pre životné prostredie na úpravu a opätovné prekonzultovanie.

Proti návrhu bolo 334 poslancov, za návrh hlasovalo 315.  Legislatívny návrh sa tak vracia do výboru EP pre životné prostredie na prepracovanie a opätovné prekonzultovanie. Za odmietnutie návrhu hlasovalo 334 poslancov, 315 návrh podporilo a 63 poslancov sa hlasovania zdržalo.

„EP v rozstrele zamietol backloading. Nemecká vláda má spoluzodpovednosť na tejto katastrofe,“ reagoval hneď po hlasovaní Matthias Groote, spravodajca EP pre tento legislatívny návrh (Socialisti & Demokrati).

Okamžite po hlasovaní sa cena emisných kvót na trhu EÚ ETS prepadla, pričom o niekoľko minút sa dostala na úroveň €2,63 za tonu CO2.

Silné protiargumenty

Spomedzi slovenských poslancov hlasovalo za zamietnutie návrhu EK len Jaroslav Paška a Peter Šťastný. Sergej Kozlík sa zdržal a Monika Flašíková Beňová nehlasovala. Zvyšných deväť europoslancov zo Slovenska backloading podporilo.

Odporcovia návrhu presadzujú hlbšiu reformu systému obchodovania s emisiami. Obávajú sa tiež, že zasahovanie do počtu povolení by mohlo naštrbiť dôveru hráčov v samotný systém.  Podľa niektorých by zároveň nárast ceny uhlíka narušil konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, pričom vyššiu cenu by v konečnom dôsledku zaplatili domácnosti.

„Niet pochýb o tom, že návrh Komisie na stiahnutie 900 miliónov kvót zo systému obchodovania s emisiami EÚ bude veľkým zásahom do súčasného uhlíkového trhu,“ poznamenal Jaroslav Paška (Skupina Slobody a demokracie, EFD) v rámci pondelkovej debaty k návrhu. „Otázkou preto ostáva, či je múdre otvárať takúto citlivú tému v období, keď nám priemyselná produkcia upadá a významní európski  producenti z dôvodu insitného a byrokratického riadenia hospodárskej politiky Únie utekajú do ostatných končín sveta.“

Podľa poslancov, ktorí návrh podporili, sa musí korigovať prebytok povolení, aby mohol systém ETS správne fungovať a naplniť tak svoje ciele. Zvýšenie cien uhlíka by podľa nich urýchlilo prechod EÚ k zelenej ekonomike prostredníctvom stimulácie investícií a inovácií. Vyššia cena by tiež mohla pomôcť prepojiť európsky trh s emisnými kvótami s trhmi iných regiónov.

Spomedzi politických frakcií sa napokon za backloading postavili predovšetkým Zelení/EFAProgresívna aliancia socialistov a demokratov v EP (S&D). Pri hlasovaní poslancov zo Skupiny Európskej ľudovej strany prevážili rozdielne argumenty.

Fínska poslankyňa Eija-Riitta Korhola upozornila, že návrh EK je „umelým nástrojom ako zvýšiť ceny uhlíka“. Richard Seeber (Rakúsko) zase dodal dôsledkom backloadingu by bolo zvýšenie globálnych emisií CO2, keďže firmy by svoju výrobu presunuli za hranice Únie. Znížila by sa tým podľa nich konkurencieschopnosť EÚ a podniky v krajinách mimo EÚ by mohli vypúšťať ešte viac emisií.

„Umelý zásah do ETS nie je potrebný. Je to dobrá správa pre predvídateľnú klimatickú politiku EÚ a ešte lepšia pre spotrebiteľov,“ tvrdil naopak poľský europoslanec Jerzy Buzek (EĽS).

Strata dôvery, času i prímov

Časť politickej skupiny EĽS backloading podporila. „Je otázne, či toto zdržanie nespôsobí na trhu s emisnými povolenkami neistotu alebo v konečnom dôsledku ešte neprijateľnejšie ceny,“ uviedol europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS). „Zastávam realistický prístup o jednoznačnom smerovaní ku viac ekologickej výrobe, ku ktorej je potrebné priemysel nielen motivovať, ale a zaviazať. Preto som dnes tento návrh podporil a dúfam, že sa nám návrh po opätovnom rokovaní vo výbore podarí schváliť aj v pléne.“

„Pre Slovensko by bolo výhodné, ak by sa cena emisných povoleniek zvýšila. Preto som návrh Komisie nakoniec podporila, hoci si ešte dobre pamätám na kauzu Interblue prvej vlády premiéra Fica. V parlamente však nakoniec zvíťazilo presvedčenie, že tento návrh problém obchodovania s emisiami nerieši," uviedla poslankyňa Anna Záborská tiež z EĽS.

Komisárku pre klímu Connie Hedegaard Európsky parlament nepotešili: „Európa potrebuje robustný uhlíkový trh, aby sme splnili naše klimatické ciele a podnietili inovácie. Komisia je naďalej presvedčená, že by backloading pomohol krátkodobo obnoviť dôveru v EÚ ETS, kým sa dohodneme na štrukturálnejších opatreniach.“

„Parlament prijal deštruktívnu pozíciu, čo je ale v súlade s vývojom v EÚ,“ poznamenal spravodajca Matthias Groote. Zdôraznil stratu času a dôvery v ETS i stratu kredibility medzinárodnej pozície EÚ ako lídra v klimatických politikách. Navyše zníženie cien kvót znamená aj nižšie príjmy do rozpočtov štátov a klimatických fondov, ktoré aukcie kvót uskutočňujú.

Niektorí pozorovatelia uviedli, že hlasovanie a predlžovanie neistoty najviac poškodí práve tie firmy, ktoré investovali veľa peňazí do znižovania svojich emisií. Naopak výhody sa ukazujú pre tých, ktorý zostávajú verní lacným znečisťujúcim technológiám, ako je spaľovanie uhlia.

Re-nacionalizácia klimatických politík

Výsledky vyvolali otázky o možných alternatívnych riešeniach nadbytku lacných kvót a reformy trhu. Odborníci očakávajú prehlbovanie rozdielov medzi klimatickými politikami jednotlivých členských štátov.

V zložitej situácii sa ocitli najmä podniky vo Veľkej Británii, kde od apríla platí minimálna cena uhlíka na úrovni 16 libier za tonu, čiže takmer 19 eur/tonu. Samotní britský premiér David Cameron vyzval europoslancov z Konzervatívnej strany, aby backloading podporili.

Výsledok hlasovania nie je pozitívnym signálom ani pre Austráliu, ktorá zavádza vlastnú schému obchodovania s emisiami, ktorá sa má napojiť na európsku. Canberra si ale tiež stanovila minimálnu cenu uhlíka na úrovni 15 austrálskych dolárov za tonu (€12).

Sklamaný bol aj Phil Hogan, environmentálny minister Írska, ktoré chce reformu ETS presadiť do konca svojho predsedníctva v Rade EÚ. „Včasný a nákladovo efektívny prechod je kľúčom k líderstvu Európy pri klimatickej zmena a európskej konkurencieschopnosti v rozvíjajúcej sa globálnej zelenej ekonomike,“ uviedol.

Dodal, že Rada pokračuje v rokovaniach o návrhu a v najbližších dňoch sa bude o tejto téme rokovať na dvoch stretnutia pracovnej skupiny pre životné prostredie.

Pozornosť a úsilie podporovateľov backloadingu sa teraz zameriava práve na členské štáty, ktoré by mali o backloadingu rozhodovať ešte pred ďalším hlasovaním v EP. Jednoznačne proti odkladu aukcií sa ale stavia napríklad Poľsko, politické strany nemeckej koalície stále nenašli kompromisnú pozíciu.

Enviroorganizácie: Porážka pre klímu

Časť mimovládnych organizácií neskrývala sklamanie. CAN Europe označil výsledok za „skľučujúci, avšak reforma ETS ešte neskončila“. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) reagoval, že ide o „smutný deň pre ochranu klímy v Európe. Ako má vzniknúť nová dynamika?“

Iné zase tvrdia, že je načase nefunkčný systém ukončiť a premyslieť nový spôsob ako znižovať emisie z priemyslu. Skupina viac ako 30 organizácií v pondelok (15.4.) zverejnila správu, v ktorej vyvracali „mýty“ o fungovaní ETS a zdôraznili, že EÚ musí úplne pretvoriť svoju politiku na ochranu klímy.

Greenpeace považuje včerajší výsledok za „historický neúspech“. „Vo svojej súčasnej podobe nezastaví trh s uhlíkom výstavbu ani jedinej uhoľnej elektrárne. Dovtedy, kým zodpovedné orgány EÚ nedokážu zaistiť fungovanie trhu s uhlíkom, členské štáty by mali toto vákuum vyplniť prijatím vnútroštátnych klimatických opatrení, ako sú daň z uhlia a schémy ukončenia prevádzok uhoľných elektrární ," povedal riaditeľ politickej sekcie pre klímu Greenpeace EÚ Joris den Blanken.

Koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Pavol Široký poukázal na to, že slovenské podniky v systéme ETS „dostali len v rokoch 2008 – 2011 nadalokácie vo výške viac ako 40 miliónov ton CO2, ktoré mohli speňažiť za viac ako 600 miliónov eur, alebo si tieto voľné emisie preniesť do rokov 2013 – 2020. Takýto systém nemôže viesť k prechodu na efektívnu nízko-uhlíkovú ekonomiku. Rozhodnutie Európskeho parlamentu môže Slovensko pripraviť o sumu okolo 180 miliónov eur ročne.“

Pozície

„Domnievame sa, že backloading je teraz politicky mŕtvy a je veľmi nepravdepodobné, že akákoľvek politická intervencia do schémy sa dohodne počas tretej fázy [2013-2020],“ uviedol Stig Schjølset, šéf oddelenia pre uhlíkovú analýzu EÚ v spoločnosti Thomson Reuters Point Carbon.

 „Nepredpokladáme rast cien veľmi nad súčasnú hranicu €3 a je celkom možné, že padnú ešte nižšie prinajmenšom do konca tretej fázy. Dôraz sa teraz presunie na štrukturálne, viac dlhodobo orientované opatrenia, ale toto hlasovanie určite robí EÚ ETS irelevantným ako nástroj redukcie emisií počas mnohých nadchádzajúcich rokov,“ dodal.

Generálny tajomník združenia Eurelectric Hans ten Berge uviedol, že „hlasovanie je nebezpečným krokom späť pre vnútorný trh s energiou a pre ciele EÚ v oblasti uhlíka. Okamžité reakcie uhlíkového trhu na hlasovanie ukazujú ako nízko padla dôveryhodnosť ETS“.

Za jediný spôsob ako zastaviť členské štáty pred prijímaním vlastnej legislatívy pre alternatívne politiky – „27 rozdielnych minimálnych cien uhlíka, daní na uhlie a emisných daní, je urgentná akcia Komisi, ktorá predloží štrukturálne návrhy pre ETS“. „Včasná revízia každoročného 2,3 % lineárneho faktora redukcie ETS v regióne, spolu s pevným cieľom znižovania CO2 naprieč hospodárstvom, je najlepším spôsobom ako tento cieľ dosiahnuť,“ dodal predstaviteľ asociácie Eurelectric.

Výsledok naopak privítalo združenie oceliarov EUROFER, podľa ktorého by práve schválenie backloadingu bolo ranou pre kredibilitu schémy. „Teraz je jasné, že Komisia by nemala zasahovať do fungujúceho trhu. Trhový mechanizmus ETS je jedinou časťou európskych klimatických politík, ktorá skutočne funguje,“ uviedol generálny tajomník Gordon Moffat.

„Fundamentálnou chybou systému je, že vysoké ceny uhlíka vedie dlhodobo k deindustrializácii Európy. Neexistujú žiadne technológie, ktoré by priemyslu umožnili naplniť cieľ 80-95 % z cestovnej mapy Komisie do roku 2050,“ zdôraznil Moffat.

„Európsky parlament protirečí svojim vlastným cieľom zabezpečenia istého, jasného a dostupného klimatického a energetického rámci do roku 2020 pre Európu,“ okomentoval výsledok Josche Muth, generálny tajomník Európskej rady pre obnoviteľnú energiu (EREC).

„Bremeno teraz padlo na Európsku radu, aby ukázala líderstvo v klíme a energetike poskytnutím ambicióznych a záväzných cieľov pre obnoviteľné zdroje, efektívnosť a znižovanie emisií do roku 2030,“ povedal. „Správna politická vízia dokáže odblokovať investície a poskytnúť nový impulz pre redukcie emisií teraz i dlhodobo.

Bryony Worthington, zakladateľka environmentálnej organizácie Sandbag uviedla: „Uvidíme, čo Komisia dokáže prísť s ambicióznejším záchranným plánom, ktorý by mohol byť úspešnejší pri získavaní podpory europoslancov. Nech už sa stane čokoľvek, je istí, že krátkodobo EÚ prešvihne veľa potrebných investícií do zvýšenej efektívnosti priemyslu a nízkouhlíkového hospodárstva práve v tom čase, kedy ju iné krajiny ako Čína a USA začínajú dobiehať.“

„Parlament dnes hlasoval proti oprave kolabujúceho uhlíkového trhu,“ poznamenal Rémi GruetEurópskej asociácie pre veternú energiu (EWEA) . „Europoslanci hlasovali proti zásade znečisťovateľ platí a stanoveniu trhovo orientovanej ceny na emisie uhlíka. Tým sa ETS stáva irelevantné v snahe znížiť používanie fosílnych palív. Cena uhlíka ani ďalej nebude mať vplyv investičné rozhodnutia v sektore elektriny.“

„Naliehame na tvorcov európskej politiky, aby sa promptne a otvorene zaviazali k budúcej role EÚ ETS, vrátane jeho ústrednej pozície v európskej klimatickej politike,“ vyzval Dirk Forrister, šéf Medzinárodnej asociácie pre emisné obchodovanie.