Spoločný register lobistov štartuje v júni

Do registra by sa mali zapisovať lobisti pôsobiaci v európskych inštitúciách a záznam o ich kontaktoch s parlamentným spravodajstvom by sa mal objaviť v dodatkoch správ, ktoré títo poslanci pripravujú.

Poslanci premenovali tento register lobistov na „register transparentnosti“. Chcú tým prinútiť k registrácii aj nekomerčné organizácie akými sú napríklad cirkev, think-tanky, orgány miestnej správy a politické strany.

Správu poslanca Carla Casiniho (EPP) o vytvorení registra pre niekoľkými týždňami jednomyseľne podporil ústavný výbor európskeho parlamentu a jeho rozhodnutie včera potvrdilo aj hlasovanie v pléne.

V registri lobistov Európskeho parlamentu je v súčasnosti pod označením záujmové zoskupenie registrovaných približne 1 700 organizácií. Register Európskej komisie tvorí 3 900 mien.

Europoslanci veria, že pripojením registru Európskeho parlamentu a Komisie sa postup registrácie zjednoduší a doposiaľ neregistrovaný lobisti budú mať väčšiu motiváciu sa doňho zapísať.

V registri by nemali figurovať konkrétne mená jednotlivých lobbistov, iba počet osôb, ktoré danú záujmovú skupinu zastupujú, a výšku príjmov, ktoré organizácie získavajú zo zdrojov EÚ.

Široká definícia

Register „zahrňuje všetky činnosti (…) vykonané s cieľom priamo alebo nepriamo ovplyvňovať formulovanie alebo vykonávanie politík a rozhodovacie procesy orgánov EÚ, bez ohľadu na použitý komunikačný kanál,“ dočítame sa v dokumente, ktorý 11. mája 2011 schválili poslanci.

Medzi spomenuté komunikačné kanály sa zahŕňajú médiá, expertné skupiny typu „think-tank“, platformy, diskusné fóra, zmluvy s profesionálnymi prostredníkmi, a podobne. Zďaleka teda nemusí ísť od priamy kontakt medzi lobbovanou osobou a lobistom.

Ale aj priamy kontakt sa pochopiteľne za lobing považuje. Pôsobnosť registrov tak môže pokrývať kontakty s poslancami, úradníkmi alebo ďalšími zamestnancami európskych inštitúcií, rozposielaním listov informačných materiálov alebo dokumentov, ktoré zaujímajú určité stanovisko.

Medzi lobistické stanovisko má patriť aj organizovanie spoločenských akcií a konferencií, „na ktoré sú jednotlivým poslancom Európskeho parlamentu či členom Európskej komisie, úradníkom alebo iným zamestnancom orgánov EÚ zasielané pozvánky“.

„Očakáva sa,že do registra sa bez ohľadu na ich právnu subjektivitu zaregistrujú všetky organizácie a osoby (…), ktoré sa zaoberajú činnosťami spadajúcimi do oblasti ich pôsobenia,“ píše sa ďalej.

Pravidlá pre poskytovanie informácií o financovaní lobbistických organizácií majú byť podobné, ako pri doterajšom registri Európskej komisie.

Informácie o financovaní majú byť povinné

Odborné poradenské spoločnosti, právnické kancelárie a samostatne zárobkovo činný poradci, ktorí sa budú chcieť registrovať, budú musieť uviesť detaily týkajúce sa obratu ktorý je možné pripísať činnostiam, ktoré spadajú do pôsobnosti registra.

Neziskové organizácie, think-tanky, výskumné inštitúcie, organizácie zastupujúce cirkev, a iné budú v registri uvádzať svoj celkový rozpočet a hlavné zdroje financovania.

Všetky registrované organizácie budú navyše musieť zverejniť výšku príjmov od inštitúcií EÚ a uviesť od ktorej inštitúcie dané prostriedky pochádzajú.

Ako už bolo povedané, registrácia má byť zatiaľ nepovinná. Gerald Häfner z frakcie Zelených, ktorí počas rokovania presadzovali povinnú registráciu, uviedol, že sa ich poslancom podarilo ku správe pripojiť aspoň dodatok, podla ktorého by sa pri ďalšej novele výzva k zavedeniu povinnej registrácie mala vziať do úvahy.

Európsky parlament vyzval včera aj Radu EÚ, ktorá zastupuje členské krajiny, aby sa k registru taktiež pripojila, a ocenil, že sa k tomuto návrhu vyjadrila kladne.

Podpredseda Európskej komisie a slovenský eurokomisár Maroš Šefčovč, ktorý sa rozprave o spoločnom registri zúčastnil za Európsku komisiu, označil politický signál, že všetky tri inštitúcie berú transparentnosť vážne a chcú ju riešiť spoločne, za významný.

Pozície

Zriadenie registra transparentnosti víta poslanec Európskeho parlamentu Miroslav Mikolášik (Európska ľudová strana, KDH), podľa ktorého je zárukou "etického fungovania EÚ".

"Na druhej strane  register nesmie brániť poslancom plniť si svoje povinnosti plynúce z ich mandátu a stretávať sa svojimi voličmi a zástupcami orgánov verejnej moci členských štátov na pôde EP. Musia však existovať jasné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na zástupcov osobitných záujmových skupín, aby bol zaručený osobitný transparentný a pravidelný dialóg s tými, ktorí sa nejakým spôsobom snažia podieľať na právotvorbe v EÚ a ovplyvňovať ju"