Ako zdvihnúť demografickú krivku

Klesajúcu krivku pôrodnosti možno zmeniť cez koordinované verejné poltiky, myslí si Európsky parlament. Ich súčasťou musí byť napríklad dostatočný počet kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti.

Podľa europoslanca Vladimíra Maňku (PES) je prvým krokom k riešeniu hospodárksych dopadov starnutia podpora žien v ich „túžbe po materstve a zároveň v túžbe po profesionálnom uplatnení prostredníctvom verejnej politiky“. Ako dobrý príklad označil škandinávske krajiny.

Problémom je podľa Anny Záborskej (EPP-ED), predsedníčky Výboru pre práva žien EP, aj obrovský mediálny a spoločenský tlak na ženy, že jedine ich pracovná činnosť v zamestnaní má hodnotu a zmysel. „Pôrod a výchova detí sa stále chápe ako nutné zlo. Materstvo nemá takmer žiadnu cenu a nie je ohodnotené čo i len minimálnou mzdou.“

Firmy, ktoré poskytuju zamestancom zariadenia pre starostlivosť od deti na pracovisku by mali dostávať daňové úľavy, píše sa v iniciatívnej správe europarlamentu. Záborská hovorí v tejto súvislosti o „obrovskej devalvácii hodnoty dieťaťa“. Kladie si otázku, „aké daňové odpisy si môže uplatniť rodič na deti v porovnaní s daňovými odpismi podnikateľov na množstvo automobilov v jeho vlastníctve“.

Motivovať by mohli bonusy k dôchodku zohľadňujúce počet vychovaných detí, hovorí sa ďalej v správe. Rodičovská dovolenka by sa mala zarátavať do odpracovaných rokov. Parlament žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na posilnenie úlohy otca v rodinnom živote, napríklad cez podporu inštitúcie otcovskej dovolenky.

Miroslav Mikolášik (EPP-ED) označil za jednu z hlavných príčin demografických problémov oslabenie tradičného modelu rodiny tvoreného mužom a ženou, ako aj nepriaznivé podmienky, ktoré oslabujú ekonomické a sociálne výhody viacdetných rodín či úlohu materstva a otcovstva.

Stranutie populácie sa líši v závislosti od regiónu EÚ, Parlament preto navrhuje, aby členské štáty, urýchlili „proces voľného pohybu všetkých pracujúcich v rozšírenej Európe ešte pred rokom 2014“. Pre vykrytie nedostaku pracovných síl, je tiež nutné, aby starší občania ostávali v práci aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Vladimír Maňka hovorí, že je treba „motivovať starších ľudí, ktorí majú množstvo poznatkov a skúseností, aby v pracovnom procese pôsobili dlhšie.“

Reformu systémov sociálnej ochrany vo vzťahu k starostlivosti o osoby v staršom a dôchodkovom veku vídi Maňka ako ďalší krok. „Ak sa to neuskutoční na základe sociálnej spravodlivosti a solidarity, porazených bude predstavovať väčšina starších ľudí“, zdôrazňuje.

Jendou z možností ako riešiť demografický problém v Európe je imigrácia. Poslanci v správe tiež uznávajú hospodársky, sociálne a kultúrne pozitívny prínos imigrantov z krajín mimo EÚ a vyzývajú členské štáty, aby k nej zaujali racionálny prístup, bránili xenofóbnym názorom a podporovali účinné začlenenie prisťahovalcov do spoločnosti. „Súhlasím s vecným a racionálnym prístupom k prisťahovaleckej politike“, uviedol Mikolášik, pričom poznamenal, že racionálnosť prisťahovaleckej politiky vidí v obsadzovaní tých pracovných postov, ktoré sú v krajinách EÚ dlhodobo neobsadené.

Anna Záborská vidí v súčasnom demografickom vývoji hrozbu pre európsku civilizáciu. „Za posledných 50 rokov sa desiatky miliónov obyvateľov Európy nenarodili, lebo tehotenstvá boli ukončené umelými potratmi. Mladí ľudia neboli vychovávaní k zodpovednému správaniu sa v oblasti sexuálneho života a sexuálna voľnosť je vizitkou dnešnej spoločnosti“, hovorí slovenská europoslankyňa.