Fínska ministerka sociálnych vecí: Európa sa potrebuje posunúť k ekonomike blahobytu

Fínska ministerka sociálnych vecí a zdravotníctva Aino-Kaisa Pekonenová, [Európska únia]

Je načase, aby sa EÚ napojila na diskusiu o tom, ako môže ekonomika v prvom rade slúžiť ľuďom a nie ľudia ekonomike, hovorí fínska ministerka AINO-KAISA PEKONENOVÁ.

Inkluzívny ekonomický rast je jedným z cieľov fínskeho predsedníctva EÚ. Fíni dúfajú, že diskusia o ekonomike blahobytu sa ich predsedníctvom v Rade EÚ neskončí a budú v ňom pokračovať ďalšie predsedajúce krajiny.

Aino-Kaisa Pekonenová je fínska ministerka sociálnych vecí a zdravotníctva. Jej krajina v tomto polroku predsedá Rade Európskej únie.

Ekonomika blahobytu znie skôr ako zmena paradigmy než jednoduchý cieľ pre rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. Je vašim cieľom spustiť širšiu zmenu?

Ekonomika blahobytu zdôrazňuje spojenie medzi ekonomickým rastom a blahobytom ľudí. Potrebujeme oboje a navzájom sa podporujú.

Áno, skutočne potrebujeme zmenu paradigmy. Mnohí medzinárodní hráči ako Medzinárodný menový fond, Svetová banka a OECD to už uznali. Teraz je čas, aby sa na túto úroveň diskusie napojila aj Európska únia.

Fínske predsedníctvo má na rozbehnutie vlaku iba šesť mesiacov. Ako sa vízia inkluzívneho rastu môže prejaviť v konkrétnych návrhoch na európskej úrovni?

Fínsko Rade predsedá vo veľmi zaujímavom období prechodu k novej Komisii a Parlamentu. To je správny čas na nové prístupy. Sme prvým predsedníctvom, ktoré bude implementovať strategickú agendu Rady. Nová Komisia bude pripravovať svoj program a dúfame, že počas nášho predsedníctva sa Únia dohodne na budúcom sedemročnom rozpočte.

V každom prípade si uvedomujeme, že diskusiu o ekonomike blahobytu iba štartujeme. Od chorvátskeho a nemeckého predsedníctva očakávame, že bude v téme pokračovať.

Francúzsky minister financií: Kapitalizmus je slepou uličkou, musí sa zmeniť

Nedovolíme, aby sa z Facebookovej kryptomeny stala suverénna mena, ktorá môže ohroziť finančnú stabilitu. Pre Libru budú platiť rovnako striktné pravidlá ako pre naše meny, hovorí BRUNO LE MAIRE. 

Jednou z najväčších výziev pre Európsku úniu je digitálna revolúcia a jej dopad na trh práce a systémy sociálneho zabezpečenia. Je digitalizácia hrozba alebo príležitosť pre ekonomiku blahobytu?

Veľmi radi by sme digitalizáciu vnímali ako príležitosť, avšak musíme zabezpečiť, aby k nej mali všetci rovnaký prístup.

Vzdelávanie hrá kľúčovú úlohu v snahe zabrániť vytváraniu digitálnych medzier. Predsedníctvo sme v júli odštartovali fórom o „striebornej“ ekonomike v Helsinkách (Silver Economy Forum), kde sme diskutovali o tom, ako môžu digitálne riešenia pomôcť starnúcim ľuďom žiť zdravší a dôstojnejší život.

Digitálne riešenia, obzvlášť umelá inteligencia, vytvoria mnoho možností napríklad v oblasti opatery. Ľudia sa zbavia rutinných a ťažkých fyzických povinností, namiesto ktorých sa budú môcť venovať iným formám starostlivosti. Na tieto zmeny, ku ktorým v blízkej budúcnosti dôjde, musíme veľmi prísne dozerať.

Pri diskusii o udržateľnom raste sa nedajú odsunúť ani environmentálne otázky. Môžeme zaručiť ekonomiku blahobytu bez ambicióznej klimatickej politiky?

Jedným zo základných elementov ekonomiky blahobytu je, že ide ruka v ruke s implementáciou agendy OSN 2030 a cieľmi udržateľného vývoja. Horizontálny prístup je nevyhnutný.

Fínske predsedníctvo podporí ambicióznu klimatickú politiku Únie. Zdôrazňujeme však, že sa to musí udiať sociálne udržateľnou cestou. Environmentálna degradácia je príčinou mnohých sociálnych a zdravotných problémov, ktoré najviac zasahujú tých najzraniteľnejších.

Povedala by som, že náš prístup je v súlade s klimatickými a inými cieľmi v oblasti životného prostredia. Vo vládnom programe sa Fínsko zaviazalo byť prvou spoločnosťou bez fosílnych palív. Jedným z cieľov je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2035. Všetky opatrenia by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý je spravodlivý zo sociálneho hľadiska a zahŕňa všetky sektory spoločnosti.

Niektoré iniciatívy vedúce k sociálnejšej Európe v minulosti narazili na odpor členských štátov. Obávate sa podobného osudu aj v prípade vašej agendy?

Legislatíva v sociálnom sektore je v súčasnosti veľmi tenká. Dnes máme nový Európsky parlament. V júli som mala možnosť stretnúť niektorých europoslancov a som presvedčená, že Parlament začne už čoskoro efektívne pracovať, tak aby sme sa pohli napríklad pri nariadení 883 (o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia).

Zdôrazňujeme, že Európsky pilier sociálnych práv sa musí efektívne implementovať a od novej šéfky Komisie Ursuly von der Leyen v blízkej budúcnosti očakávame konkrétne návrhy. Z našej strany podporíme ďalšie predsedníctva, ktoré sa budú týmito návrhmi zaoberať.

Jedným z cieľov ekonomiky blahobytu je rovnosť pohlaví. Ursula von der Leyen vyzerá byť odhodlaná s touto otázkou pohnúť. Čo ešte môže Únia v tejto oblasti urobiť, čo ešte neurobila?

Všeobecne aj pokiaľ ide o ekonomiku blahobytu je rodová rovnosť veľmi dôležitou otázkou. Správa OECD predpokladá, že rôzne opatrenia v snahe zlepšiť rodovú rovnosť zvýšia európske HDP o 10 percent do roku 2050.

V porovnaní so sociálnym a zdravotníckym sektorom, kde má Únia len obmedzené právomoci, je rodová rovnosť pre Úniu príležitosťou angažovať sa. Chceme, aby nová Komisia prijala Stratégiu rodovej rovnosti, ktorá by mala mieriť napríklad na posilnenie rodového rozmeru v rozpočtovaní.

Zapadá do konceptu ekonomiky blahobytu návrh európskej minimálnej mzdy?

Pokiaľ viem, zatiaľ nie sú na stole žiadne oficiálne návrhy. Samozrejme si však uvedomujeme, že pre niektoré členské štáty Únie alebo občiansku spoločnosť je to dôležitá téma. Výbor pre sociálnu ochranu už pripravil niekoľko zaujímavých správ.

Pre posilnenie sociálnej dimenzie Únie je podľa nášho vládneho programu kľúčové mať modernú minimálnu reguláciu sociálnych práv a pracovného života, spolu s efektívnou implementáciou.

Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda

Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny. 

Nebojíme sa o tejto téme hovoriť. Súhlasím s budúcou predsedníčkou Komisie von der Leyen, ktorá hovorí, že minimálna mzda by mala byť určená podľa národnej tradície cez kolektívne dohody alebo zákonné ustanovenia.

Podobne ako mnohí pred vami navrhujete posilniť sociálnu dimenziu Európskeho semestra. V čom sa váš návrh líši od ostatných?

V prvom rade predsedáme Rade EÚ v kľúčovom okamihu, kedy máme šancu ovplyvniť dlhodobé strategické rozhodnutia. Sociálna dimenzia v Únii existovala od samého začiatku. Ľudský blahobyt je jedným zo základných cieľov Únie a členských štátov podľa zmlúv a Charty základných práv Európskej únie.

Myslíme si však, že potrebujeme lepšiu rovnováhu medzi ekonomickým rozvojom a sociálnou kohéziou. Svet sa rýchlo mení, a to znamená výzvy pre európsku ekonomiku aj blahobyt občanov. Tieto výzvy najlepšie vyriešime, keď nebudeme pracovať jednotlivo, ale uznáme vzájomnú závislosť medzi blahobytom a ekonomikou.

Vo vašom programe vyzývate k horizontálnemu prístupu k vytváraniu politík v Únii aj v členských štátoch. Mysleli ste na to pri vytváraní programu? Je európska štruktúra vhodná pre takýto prístup?

Náš program sa orientuje na ciele. Je nám jasné, že oblasti ako klíma alebo sociálna politika sa dotýkajú všetkých sektorov. Počas nášho predchádzajúceho predsedníctva sme odštartovali koncept „Zdravia vo všetkých oblastiach“. Ekonomika blahobytu má rovnaký prístup.

To znamená, že nutne nepotrebujeme nové kompetencie ani nové štruktúry. Napríklad by sme však mali mať spoločné stretnutie ministrov financií a sociálnych vecí.

Ursula von der Leyen počas svojho prvého vystúpenia v Európskom parlamente povedala, že „ľudia neslúžia ekonomike, ekonomika slúži ľuďom“. Považujete ju za svojho spojenca? Ako vnímate víziu sociálnejšej Európy, ktorú doteraz prezentovala?

Ako som už povedala, prvé vystúpenie Ursuly von der Leyen veľmi oceňujem rovnako ako spôsob, ktorým uprednostňuje sociálnu agendu. Niektoré body jej programu mohli vyjsť priamo z agendy nášho predsedníctva. Náš program vlády hovorí, že v nordických sociálnych štátoch ekonomiku riadia ľudia, nie naopak.

Musíme však počkať na pracovný program novej Komisie. Môžete sa spoľahnúť, že urobíme maximum, aby sme ho ovplyvnili.