Po dvoch rokoch sa vo Fínsku skončilo testovanie univerzálneho základného príjmu. Výsledky naznačujú, že hoci základný príjem nezvýšil zamestnanosť, prispel k zlepšeniu životných podmienok jeho účastníkov, tvrdí fínsky minister financií PETTERI ORPO.
Petteri Orpo je fínsky minister financií a predseda Národnej koaličnej strany. V rokoch 2014 až 2015 slúžil ako minister poľnohospodárstva. Od roku 2015 do roku 2016 zastával post ministra vnútra.
Jedným zo stanovených cieľov experimentu bolo zistiť či univerzálny základný príjem motivuje nezamestnaných hľadať si prácu. Výsledky túto hypotézu nepotvrdili. Znamená to koniec úvah o jeho zavedení?
Na úvod chcem povedať, že som univerzálny základný príjem nikdy nepodporoval. Bol to však dôležitý bod pre našich partnerov v koalícii. Prvé výsledky ukázali, že zamestnanosť nevzrástla. Program iba zlepšil životné podmienky zučastnených. Neprekvapuje ma to, pretože s každým mesiacom sa znižovalo aj množstvo byrokracie (Univerzálny základný príjem bol stanovený na 560 eur mesačne, pozn. red.). V nadväznosti na výsledky sú teraz všetky hlavné strany, Sociálni demokrati, Centristi aj my, proti. Preferujeme podmienený systém sociálneho zabezpečenia. Myslím, že tým je vo Fínsku prípad uzavretý. Zelení a Ľavicová aliancia sú stále za.
Fínsky pokus bol prvým, ktorý bol organizovaný na národnej úrovni. Povedali by ste, že prípad je uzavretý aj pre ďalšie krajiny alebo by mal zmysel v krajinách s menej rozvinutým sociálnym štátom?
S príchodom digitalizácie, nových technológií a globálneho pracovného trhu sa poňatie práce mení, a preto je reforma systémov sociálneho zabezpečenia nutná. V škandinávskych krajinách je miera zamestnanosti 75 až 80 percent. Pokiaľ chcete už tak vysokú mieru zamestnanosti zvýšiť, nie je to možné bez princípu podmienenosti v systéme sociálneho zabezpečenia. Myslím si, že pokiaľ prijmete univerzálny základný príjem, musíte akceptovať nižšiu zamestnanosť, nižší blahobyt a väčšiu chudobu. Musíme zjednodušiť náš sociálny systém a motivovať ľudí pri hľadaní práce.
Považujete koncept univerzálneho základného príjmu po fínskom pokuse za zdiskreditovaný alebo sú argumenty jeho obhajcov stále relevantné?
Na európskej úrovni si nie som istý. Náš pokus členským štátom ukázal, že zamestnanosť nevzrástla.
Vo vašom pokuse ste účastníkom k už existujúcim schémam sociálnej ochrany pridali univerzálny základný príjem. V tomto zmysle ste teda neadresovali systém v celej jeho komplexnosti. Myslíte si, že pokus mohol byť nastavený lepšie?
Viacero expertov nám odporučilo isté zlepšenia. Bude závisieť na ďalšej vláde, či s pokusom bude pokračovať a zlepší ho. Politickou realitou však je, že všetky veľké strany sú dnes proti, preto sa možno už nebude opakovať.
Spomenuli ste, že univerzálny základný príjem pomohol urobiť ľudí šťastnejšími. Pozitívny efekt mal na pocity úzkosti, strachu, hnevu a iných, ktoré sa považujú za faktor šírenia národného populizmu. Mohol by program slúžiť ako stabilizačný prvok politiky?
Chápem kam mierite. Prioritou však ostáva súčasný sociálny systém, ktorý nemôže fungovať bez vysokej miery zamestnanosti a ekonomického rastu. Systém musí byť založený na podmienenosti, musí byť jednoduchý, s vysokou mierou sociálnej istoty a motivačnými stimulmi.
Aké stimuly máte na mysli?
Na stole je mnoho modelov. Ľudí môžete motivovať cez dane. Napríklad pokiaľ si nájdu krátkodobú prácu, nebudú odvádzať daň z príjmu. Lepšou cestou je podmieniť isté benefity, ktoré dostávate prácou. To znamená, že pokiaľ ľudia nepracujú, ich benefity budú o niečo nižšie.
V rovnakom čase ale prioritou schém sociálnej ochrany musí zostať snaha zabezpečiť aby nikto neostal pozadu.
Základná úroveň by mala byť dostatočne vysoká. Avšak nie tak vysoká ako základný univerzálny príjem. Podmienenosť znamená, že niečo musíte urobiť sám, buď študovať, alebo si nájsť prácu.
Využijete vaše skúsenosti s experimentom počas fínskeho predsedníctva v Rade Európskej únie v druhej polovici tohto roku ako súčasť uvažovania o budúcnosti sociálneho štátu? Alebo máte iné priority?
Nevylučujem, že pokus nejakým spôsobom využijeme. Naše predsedníctvo prichádza v kritickom období existencie Európskej únie. Budeme mať nový Parlament, novú Komisiu aj jej nový program.
A nový fínsky parlament. V polovici apríla vás čakajú voľby.
A novú vládu. Musíme tlačiť na Úniu pri riešení najpálčivejších problémov, akými sú klimatické zmeny a migrácia. To sú problémy, ktoré treba adresovať spoločne. Pre Fínsko je veľmi dôležité podporiť ekonomický rast a bezpečnostnú dimenziu európskej politiky.
Na šesť mesiacov je to pomerne ambiciózny program.
Pripravujeme ho pre novú Komisiu. Kvôli nášmu susedovi (Rusko) je fínskou prioritou klauzula Lisabonskej zmluvy o spoločnej obrane. Chceme nájsť cestu ako ju posilniť. Takisto chceme otvoriť tému vzdelávania. Uvedomujem si, že ide o oblasť v gescii členských štátov, ale podľa môjho názoru, môžeme urobiť omnoho viac spoločne na európskej úrovni.