Bohatstvo regiónov záleží na ľuďoch, tvrdia experti

Podľa tímu sociálnych vedcov faktory spojené s konceptom ľudského kapitálu môžu za 70 % rozdielov v bohatstve medzi regiónmi. Tieto odlišnosti možno pritom zmerať využitím pár indikátorov, ktoré považujú za osobitne relevantné pre tri dimenzie ľudského kapitálu.

Prvú dimenziu možno merať podľa percentuálneho vyjadrenia pracovných pozícií v regióne – či už ide o manažérov, podnikateľov, doktorov, inžinierov, právnikov a iné vysokokvalifikované profesie.

Druhá dimenzia sa zameriava na mieru, akou je ľudský kapitál v každom regióne využívaný. Za najužitočnejší indikátor identifikovali nezamestnanosť mladých vo veku 15 až 24 rokov a percento ľudí, ktorí hľadajú prácu dlhšie ako 12 mesiacov, inými slovami sú dlhodobo nezamestnaní. 

Podľa doktora Peera Ederera, ktorý viedol výskumný tím, práve nezamestnanosť mladých a dlhodobá nezamestnanosť sú podľa analýzy v porovnaní s ostatnými indikátormi trhu práce najužšie prepojené s hrubým domácim produktom. „Vyšlo nám, že pre meranie tvorby hospodárskeho bohatstva v regióne sú dôležité práve tieto dva ukazovatele, ktoré vyjadrujú, či teda bohatstvo je tvorené alebo nie,“ vysvetlil Ederer.

Produktivita a inovácie

Tretia dimenzia sa týka produktivity a inovácií. Meria sa podľa dvoch vecí – objemu verejných a súkromných investícií do výskumu a technologického rozvoja a podľa počtu patentových prihlášok v každom regióne.

„Nejde pritom ani tak o objem peňazí vkladaných do výskumu a vývoja a počet patentov, ktoré z toho vzídu, ale skôr o vieru, ktorú do regiónu vkladajú jednotliví ľudia a podniky,“ skonštatoval Ederer. „Ak veria vo svoj región, potom investujú do inovácií a investujú do výskumu a vývoja vo svojom regióne,“ dodal.

Ederer počas prezentovania výsledkov štúdie na seminári 28. februára v Bruseli účastníkom vysvetlil, že malý počet špecifických indikátorov, ktorý použili v štúdii, vysvetlil všetko, čo sa ľudským kapitálom vysvetliť dá.

„Ak ste v horných 10 % z tých hlavných indikátorov ľudského kapitálu, potom budete v regióne mať priemerný HDP na osobu na úrovni 41 tisíc eur. Ak ste v spodných 10 %, potom budete mať 12-tisícový HDP na obyvateľa,“ poukázal a zároveň poznamenal, že priemer pre stredný región je 22 tisíc eur.

Podľa Ederera, iné faktory, ktoré by mohli mať vplyv na bohatstvo regiónu, nie sú spojené s ľudským kapitálom.  „Ide o typické finančné, sociálne a tiež historické záležitosti.

Spomínaný seminár zorganizoval think-tank Lisbon Council, ktorý sa zaoberá hospodárskymi a sociálnymi záležitosťami, v spolupráci so sieťou 15 regiónov, ktoré sa zaujímajú o spôsob ako môžu regionálne vlády prispieť k naplneniu cieľov stratégie Európa 2020. 

Obrovské rozdiely  medzi regiónmi

Európsku úniu tvorí 271 regiónov, ktoré sa medzi sebou výrazne líšia bohatstvom, ktoré sa meria priemerným HDP na obyvateľa. Podľa posledných oficiálnych štatistík, ktoré minulý týždeň zverejnil Eurostat, 18 regiónov má HDP o polovicu vyšší ako európsky priemer. Ide o regióny okolo hlavných centier hospodárskej aktivity – akým je Londýn, Brusel, Hamburg, Praha, Paríž, Štokholm, Bratislava a Viedeň.

Na druhej strane 24 regiónov má HDP na osobu pod polovicou európskeho priemeru. Možno ich nájsť v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku a v Rumunsku. Všetky regióny, kde HDP na osobu je pod 75 % európskeho priemeru, majú nárok na dodatočnú finančnú podporu od EÚ v rámci konvergenčného cieľa kohéznej politiky.

Výskum, ktorý zverejnil Lisbon Council potvrdzuje, že rozdiely medzi regiónnmi sú v mnohých prípadoch oveľa väčšie ako rozdiely, ktoré panujú medzi členskými štátmi. Pri pohľade na nezamestnanosť mladých, Ederer povedal, že odlišnosti vo výkone regiónov sú oveľa väčšie ako medzi krajinami. „Ak chcete tento problém (nezamestnanosť mladých) vyriešiť, musíte ho riešiť na regionálnej úrovni, nie národnej.“

Verí, že väčšiu pozornosť treba venovať rozvojovým politikám a aktivitám na regionálnej úrovni, zacielením na rôzne dimenzie ľudského kapitálu v snahe o vytvorenie najlepších možných podmienok pre udržateľný ekonomický rast.

Špecificky podľa neho má každý región vytvoriť pozíciu manažéra ľudského kapitálu, ktorého úlohou by bolo vypracovať stratégiu pre rozvoj ľudského kapitálu s prihliadnutím na sociálne a hospodárske podmienky.

Väčší počet vyššie vzdelaných nemusí byť riešením

Niektoré výrazné rozdiely výskumníci odhalili, keď porovnali rozličné typy regiónov. Napríklad, keď sa pozreli na percento ľudí, ktorí ukončili vyššie vzdelanie, a na podiel vysokokvalifikovaných pracovných miest v každom regióne.

Zistili, že v husto obývaných regiónoch, najmä v strednej a východnej Európe, existuje korelácia medzi počtom ľudí s univerzitnými diplomami a počtom ľudí s vysokokvalifikovanou prácou.

Pri pohľade na zvyšné regióny, najmä v západnej Európe s priemernou alebo podpriemernou hustotou zaľudnenia (150 regiónov s 210 miliónmi obyvateľov), takýto vzťah neobjavili. „Záverom je, že ak ste v slabo zaľudnenom regióne, investovanie do univerzitného vzdelania sa vám až tak veľmi neoplatí,“ vysvetlil Ederer. Podľa jeho slov je schopnosť tvoriť bohatstvo závislá aj od hustoty zaľudnenia regiónu. Z pohľadu odborníkov majú teda husto zaľudnené regióny základné výhody a sú prirodzeným magnetom pre kvalifikovanú pracovnú silu.

Komisia sa zameriava na zručnosti

Komisár László Andor zodpovedný za zamestnanosť, sociálnu politiku a inklúziu na seminári predstavil aktivity Komisie v oblasti ľudského kapitálu. Poukázal najmä na päť cieľov stratégie Európa 2020 a jej sedem vlajkových iniciatív. „Je jasné, že jednou z kľúčových podmienok na naplnenie našich cieľov je,  že ľudia budú mať správne zručnosti,“ tvrdí Andor. „Pracovné miesta v budúcnosti budú náročné na znalosti a budú si vyžadovať vyššiu úroveň zručností. Komisia očakáva, že zamestnania vyžadujúce si vysokokvalifikovaných ľudí sa do roku 2020 zvýšia o 12 miliónov,“ dodal.

Andor poznamenal, že v uplynulej dekáde výrazne stúpol počet ľudí s ukončeným vysokoškolským vzdelaním a tento trend bude podľa neho pokračovať aj naďalej. Pripustil však, že politici musia ešte vyriešiť veľa problémov. „Stále treba ešte veľa urobiť vo viacerých regiónoch, najmä v strednej, južnej a východnej Európe,“ vysvetlil.

„Okrem zvyšovania počtu ľudí s vysokoškolským vzdelaním si musíme uvedomiť, že máme aj veľmi veľa ľudí so slabým vzdelaním a nízkou kvalifikáciou, dokonca aj na miestach, kde sú tie najlepšie univerzity,“ upozornil.

„Miera nezamestnanosti je najvyššia medzi ľuďmi so slabou kvalifikáciou, stúpol aj počet ľudí, ktorí nechodia ani do školy, ani nepracujú, ani sa nevzdelávajú. Ak sa nič neudeje, nožnice medzi tými, ktorí benefitujú a tými, čo nie, sa ešte viac otvoria,“ tvrdí komisár.

Podľa neho pri riešení týchto problémov musia hrať kľúčovú rolu národné, regionálne a lokálne autority. Oprieť by sa pritom mohli o vlajkovú iniciatívu Komisie – Agenda pre nové zručnosti a pracovné miesta.