Bratislava sa uchádza o ďalšiu agentúru EÚ. Argumentuje zmierením

Minister práce Ján Richter (vpravo) a predseda vlády SR Peter Pellegrini 10. októbra 2018 v Bratislave. [TASR / Martin Baumann]

Umiestnenie Európskej agentúry práce v Bratislave by bolo symbolickým gestom zmiernenia po politickom spore o vyslaných pracovníkoch, píše rezort práce.

Európska agentúra práce (European Labour Agency, ELA) bude najnovším prírastkom do štruktúry inštitúcií EÚ. V skutočnosti však najmä zlúči viacero existujúcich orgánov a služieb.

Jej hlavnou pridanou hodnotou by malo byť dohľad nad správnym uplatňovaním európskeho pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia v cezhraničných situáciách. Nová agentúra vzniká na európske pomery veľmi rýchlo. Rámcovú podobu odsúhlasili ministri začiatkom decembra, Európsky parlament sa návrhom zaoberal tento týždeň.

Nad vyslanými pracovníkmi bude bdieť Európsky úrad práce

Úprava pravidiel o vysielaní pracovníkov sa v marci posunula od ďalšieho štádia. Európska komisia medzičasom prirpavuje aj novú agentúru, ktorá má podporiť správne zavádzanie aj tejto legislatívy v členských štátoch.

Slovensko minulý týždeň oficiálne ohlásilo svoju kandidatúru na umiestnenie tejto agentúry do Bratislavy. „Prvé reakcie na možnú kandidatúru SR o sídlo ELA sú v EÚ pozitívne, v diplomatických kruhoch je SR vnímané ako silný potenciálny kandidát s výraznou šancou uspieť,“ uvádza materiál k kandidatúre ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v stredu schválila vláda.

Šance sa Slovensku dávali aj v súťaži o nové sídlo podstatne väčšej a už existujúcej Európskej liekovej agentúry (EMA). Slovensko napokon v silne konkurenčnom boji neuspelo, hoci sa jeho ponuka dostala do druhého kola.

Výhodou Slovenska v tomto prípade môže byť, že ide o novovznikajúcu agentúru, takže odpadá problém s neochotou personálu k sťahovaniu, ktorý sa objavil pri EMA a tiež by malo viac zafungovať pravidlo, že nové agentúry budú primárne umiestňované do novších členských krajín, kde žiadny orgán EÚ zatiaľ nesídli.

Argumentácia: Symbolický kapitál

Slovensko argumentuje tým, že je jedinou krajinou eurozóny, kde agentúra nesídli. Navyše, spolu s Cyprom je tiež poslednou schengenskou krajinou z veľkej vlny rozširovania v roku 2004 bez agentúry či inštitúcie EÚ. Pokračujú aj tradičné argumenty o nízkych nákladoch, polohe Slovenska a jeho bezpečnosti.

Rezort práce vidí ale aj symbolickú rovinu. Umiestnenie ELA v Bratislave by bolo „symbolickým vyústením“  podporných postojov k rozvoju sociálnej dimenzie EÚ ako ju rozpracoval Európsky pilier sociálnych práv.

Potom je tu symbol zmierenia. Rezort práce pripomína, že rozdielne vnímanie spravodlivosti voľného pohybu pracovníkov a poskytovania služieb v EÚ je jednou z „najcitlivejších politických otázok medzi starými a novými členskými štátmi EÚ“.

Umiestnenie agentúry na Slovensku, teda v novšom členskom štáte, so „silnou pro-európskou orientáciou, by mohlo byť ústretovým gestom zmierenia v tomto politickom spore, čo by zvýšilo dlhodobý symbolický kapitál a obraz Slovenska ako krajiny, ktorá dokáže spájať“.

„Slovenská republika tento svoj potenciál už preukázala viac krát v minulosti, napríklad konštruktívnym prístupom pri revízii smernice o vysielaní pracovníkov,“ konštatuje vládny materiál v časti o dôvodoch kandidatúry.

Lobovať na úrovni premiéra a ministrov

Slovensko opustilo svoj počiatočne odmietavý postoj k smernici o vyslaných zamestnancoch a na rozdiel od Poľska či Maďarska nakoniec kompromisné znenie aj po intenzívnom lobingu z Francúzska podporilo.

Na ceste do jadra sme otočili v otázke vyslaných pracovníkov

Vyriešenie smernice o vysielaní je v podľa vlády v „národnoštátnom záujme“ Slovenska. Fico hovorí, že jej logika ochráni Slovensko pred lacnou prácovnou silou z iných krajín.

Podľa informácií EURACTIV Slovensko otvoril otázku sídla ELA premiér Peter Pellegrini počas októbrovej návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Bratislave.

O sídle ELA budú v končenom dôsledku rozhodovať členské štáty. „Dôraz musí byť kladený najmä na politickú úroveň presadzovania kandidatúry, to znamená úroveň predsedu vlády alebo jednotlivých ministrov,“ odporúča rezort práce.

Za agentúru loboval minulý týždeň minister práce Ján Richter. Podľa jeho slov mal doteraz už asi 14 stretnutí. Najväčšie krajiny EÚ podľa neho chápu a podporujú nároky Slovenska, povedal pre agentúru TASR.

Slovenské snahy po neúspechu s EMA vraj „chápe“ aj eurokomisárka, pod ktorej portfólio agentúra spadá, Marianne Thyssenová.

Súpermi Slovenska v kandidatúre sú Cyprus, Chorvátsko a Lotyšsko. Čaká sa aj na vyjadrenie Rumunska.

Bezzubý tiger?

ELA by mala najviac pomôcť vniesť prehľad do práv a povinností ľudí, ktorí využívajú možnosti voľného pohybu v EÚ za prácou alebo v poskytovaní služieb. Uľahčovať by mala život administratívam členských štátov, ak riešia pracovné právo alebo sociálne zabezpečenie s cezhraničným presahom.

ELA bude tiež koordinovať výkon spoločných inšpekcií práce. To sa však má podľa kompromisu diať na dobrovoľnom základe.

Toto je problém pre Európsky parlament. Europoslancom záleží najmä na tom, aby agentúra nebola „bezzubým tigrom“, ale mala nástroje efektívne dosahovať správneho uplatňovanie pravidiel na trhu práce.

Celkový personál agentúry predpokladá 144 zamestnancov. Zriadenie ELA by malo prebiehať postupne do roku 2023 s tým, že začiatok činnosti sa predpokladá už v priebehu roka 2019.