Brusel chce, aby sa dôchodky viazali na priemernú dĺžku života

Traja komisári aktívne pracujú na tvorbe rámcovej politiky pre dôchodky v EÚ. Ich cieľom je podporiť reformu a ovplyvniť rozhodnutia, ktoré príjmu členské štáty.

László Andor zodpovedný za sociálne záležitosti, Michel Barnier za vnútorný trh a Olli Rehn za hospodárske záležitosti sa naposledy v tomto ohľade stretli 9. februára. Diskutovali o tom, ako by Komisia mohla zaistiť, aby členské štáty súhlasili so zvýšením dôchodkového veku, ktorý by sa viazal na priemernú dĺžku života. Obmedzili by sa tak najmä schémy predčasných odchodov do penzie.

Exekutíva minulý rok po vyzbieraní stanovísk od relevantných zainteresovaných strán vydala Zelenú knihu, ktorú v treťom štvrťroku 2011 bude nasledovať Biela kniha o penziách. Komisia v nej jasne sformuluje svoje ciele v oblasti dôchodkovej reformy.

Záležitosťou sa budú pravdepodobne zaoberať aj európski lídri na marcovom summite. Na stole totiž budú mať návrh paktu konkurencieschopnosti, ktorý tiež zvažuje prepojenie penzijných systémov s demografickým vývojom.

Brusel však v tejto otázke postupuje veľmi opatrene. Hoci medzi krajinami panuje konsenzus o tom, že reforma je potrebná, nie všetky sú presvedčené, že automatické nastavenie je cestou vpred. Okrem toho, vo väčšine prípadov takúto reformu odmieta aj verejnosť.

Do uznesenia Európskeho parlamentu z 16. 2. sa nakoniec nedostala výzva, aby členské štáty zvážili prepojenie štatutárneho dôchodkového veku s priemernou dĺžkou života.

Proti zvýšeniu dôchodkového veku a automatickému nastaveniu sa stavajú socialisti (S&D) a tiež Európska zjednotená ľavica – Nordická zelená ľavica (GUE/NGL). Za je skôr skupina Európskej ľudovej strany a liberáli (ALDE). Podľa ľavicových strán sa treba skôr vydať cestou hľadania nových zdrojov, vďaka ktorým by boli dôchodky udržateľné. Presadzujú najmä nové dane, osobitne uvalené na finančný sektor.

Podľa socialistov sa priemerná dĺžka života v najbližších rokoch nezmení a väzba na tento indikátor by záležala na niekoľkých nepredvídateľných faktoroch – napríklad životných podmienkach či prístupe k zdravotnej starostlivosti.