Brusel odsúdil segregačný múr v EHMK

V liste košickému primátorovi komisárka EÚ pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliou uviedla, že je sklamaná správami o múre v mestskej časti Košice Západ.

„Som presvedčená, že výstavba fyzických bariér predstavuje porušenie hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a ľudských práv vrátane tých, ktoré prináležia menšinám… Únia bola vždy oddaná bojovať proti všetkým formám rasizmu a xenofóbii. A Európska komisia je vždy pripravená prijímať kroky, v rámci svojich kompetencií, s cieľom upevňovať princíp nediskriminácie," píše sa v liste z 13. augusta 2013.

Eurokomisárka Vassiliou ďalej dodala, že akékoľvek kroky smerujúce k segregácii obyvateľstva sú v ostrom rozpore so samotnou podstatou titulu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), ktoré má „zvýrazniť bohatstvo a rozmanitosť európskych kultúr a presadzovať hlbšie vzájomné porozumenie medzi európskymi občanmi“.

Upozornila aj na záväzok Košíc ako EHMK 2013 začleniť menšiny do súvisiacich podujatí vrátane osobitného programu zameraného na rómsku kultúru. „Toto bolo jedným z hlavných prvkov, ktoré rozhodli o výbere mesta pre titul v roku 2013,“ dodala Vassiliou.

Primátora mesta požiadala o naliehavú informáciu o tom, ako plánuje vzniknutú „nešťastnú situáciu“ napraviť. V samotnom liste nežiadala odstránenie stavby. Po odpovedi zo strany primátora mesta uviedla, že „teraz trvá na tom, aby úrady Košíc múr bezodkladne odstránili“.

Reakcia od mesta

Primátor na list eurokomisárky okamžite reagoval. Uviedol, že „postavenie segregačného múra v blízkosti rómskych obydlí bolo nepríjemným prekvapením aj pre nás“. Dodal, že mesto sa o ňom dozvedelo až po jeho postavení.

„Tento múr nepostavilo mesto Košice, ale mestská časť Košice Západ, ktorá je samostatným právnym subjektom,“ napísal Raši v liste z 15. augusta. „Stavba bola vybudovaná bez povolenia mesta Košice a tiež bez povolenia kompetentných stavebných úradov. Segregačný múr bol teda postavený nelegálne a budú nasledovať príslušné právne kroky voči mestskej časti.“

Poukázal aj na to, že na čele mestskej časti je starosta, ktorý reprezentuje politickú opozíciu voči súčasnému vedeniu mesta. „Preto si myslíme, že výstavbu múru inicioval, aby sledoval svoje osobné záujmy a dosiahol svoje politické ciele,“ uviedol Raši.

„Rešpektovanie ľudských práv, slobody, demokracie, rovnosti a ľudskej dôstojnosti sú základným stavebným kameňom nášho spoločného projektu, Európskeho hlavného mesta kultúry," uzavrel primátor mesta.

Za sporný dvojmetrový múr, na ktorý medzičasom pribudol nápis „Prepáčte“, mestská časť zo svojho rozpočtu vyčlenila sumu €4 700. Ohradzuje parkovisko, ktoré obyvatelia okolitým bytových domov nevyužívali. Roky sa sťažovali na špinu a časté krádeže, ktoré prisudzovali rómskym obyvateľom z okolia.

Stavba v časti Košice Západ nie je jediná tohto druhu na Slovensku ani v Európe. Podobné múry a oplotenia sa postavili v obci Ostrovany alebo Plavecký Štvrtok či v mestách Michalovce, Prešov, Vrútky a inde. (viď. napr. mapu denníka Sme)

Európske centrum pre práva Rómov eviduje segregačné múry aj v iných krajinách EÚ, napr. v rumunskom meste Baia Mare na severozápade krajiny alebo v portugalskom meste Beja, južne od Lisabonu.

(EurActiv/TASR)