Závery výskumu vyhodnocujú sociálnu situáciu ako väčší rizikový faktor chorobnosti a predčasného úmrtia než pitie alkoholu alebo obezita.
Študiu zverejnil 31. januára prestížny medicínsky magazín The Lancet.
Byť chudobným je z hľadiska pravdepodobnosti zdravotných komplikácií podobne rizikové ako fyzická nečinnosť.
Chudoba v priemere ukrajuje zo života človeka 25 mesiacov, viac u mužov (2,6 roka) ako u žien (1,5 roka).
Napríklad pri nadmernom pití alkoholu je to v priemere rok, pri obezite osem mesiacov. Človek trpiaci cukrovkou žije v priemere o 4 roky kratšie, fajčiar takmer o 5.
Výskum realizovalo konzorcium Lifepath, zadávateľom bola Európska komisia.
„Boli sme prekvapení, keď sme zistili, že nepriaznivé sociálne a ekonomické okolnosti zdanlivo zabíjajú ľudí rovnakým spôsobom ako silné rizikové faktory, napríklad fajčenie, obezita či vysoký krvný tlak,“ tvrdí vedúca výskumu Silvia Stringhini z univerzitnej nemocnice v Lausanne.
Zdravotný faktor, ktorý ignorujeme
Štúdia je podľa autorov prvým pokusom zmerať vplyvy socioekonomickej situácie oproti iným „modifikovateľným“ faktorom. Zameriava sa na vysokpríjmové krajiny.
„Zlá socioekonomická situácia je jedným z najsilnejších prediktorov predčasného úmrtia celosvetovo. Napriek tomu ju tí, ktorí tvoria zdravotnú politiku neberú do úvahy ako rizikový faktor,“ píše Lifepath v zhrnutí výskumu.
Kedže sociálna situácia je niečo, čo možno ovplyvniť, mala by byť začlenená na zoznam faktorov, na ktoré cielia globálne zdravotné stratégie. Takou je napríklad stratégia Svetovej zdravotníckej organizácie o znižovaní úmrtnosti.
Národné aj globálne zdravotné stratégie riešia fajčenie, pitie i nedostatok pohybu. Štúdia pripomína, že aj sociálny a ekonomický status je možné zmeniť vládnymi politikami v oblasti daní či vzdelávania.
Výskum zozbieral údaje z 48 skôr vydaných štúdií, ktoré pokrývali viac ako 1,7 milóna ľudí zo 7 krajín – Austrália, Británia, Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Švajčiarsko a Spojené štáty.