„Druhoradé deti“ EÚ nepozná. Komisia pre prídavky začala právne konanie voči Rakúsku

Eurokomisárka pre sociálne záležitosti Marianne Thyssenová. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Ak mobilní pracovníci prispievajú do systému sociálneho zabezpečenia rovnako ako miestni pracovníci, mali by dostávať tie isté dávky aj vtedy, ak ich deti žijú v inom členskom štáte, tvrdí Európska komisia.

Európska komisia vo štvrtok (24. januára) oznámila, že začala právne konanie voči Rakúsku kvôli neplneniu povinností vyplývajúcich z legislatívy EÚ. Ide o reakciu exekutívy EÚ na kontroverzný zákon o úprave príspevkov deťom zahraničných pracovníkov, ktoré nežijú so svojimi rodičmi v Rakúsku.

Rakúsky parlament schválil novú indexáciu prídavkov na deti vlani v októbri, zákon nadobudol účinnosť 1. januára, čím sa podarilo naplniť jeden z hlavných predvolebných sľubov novej vlády.

Podľa rakúskych odhadov by zákon postihol aj približne 30 tisíc detí žijúcich na Slovensku, ktorých rodičia pracujú v Rakúsku.

V EÚ neexistujú druhoradé deti

Predstavitelia eurokomisie však Viedeň dopredu varovali, že spornú novelu zákona preskúmajú z hľadiska jej súladu so základnou legislatívou EÚ. Podnet k tomuto kroku dala eurokomisia 7. januára.

„V Európskej únii neexistujú žiadni druhoradí pracovníci, ani žiadne druhoradé deti,“ upozornila vo štvrtok eurokomisárka pre sociálne záležitosti Marianne Thyssenová.

Legislatíva EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nepovoľuje, ako tvrdí Komisia, nedovoľuje znižovanie peňažných dávok len preto, že má dotknutá osoba trvalé bydlisko v inom členskom štáte.

Rakúske zníženie prídavkov na zahraničné deti je podľa Únie diskriminačné

Nový zákon sa výrazne dotkne aj Slovákov, ktorí pracujú v Rakúsku, ale ich deti v krajine nežijú. Podľa Európskej komisie ale žiadny zamestnanec nesmie byť diskriminovaný na základe svojej štátnej príslušnosti

Komisárka tým potvrdila svoj doterajší postoj, podľa ktorého indexácia príspevkov na deti nie je povolená primárnou európskou legislatívou. Thyssenová túto svoju pozíciu opakovane prezentovala aj poslancom Európskeho parlamentu aj krajinám zo strednej a východnej Európy, ktoré sa krokmi Viedne cítili najviac dotknuté.

Rumunsko, ktoré začiatkom januára prebralo polročné predsedníctvo v Rade EÚ, kvôli indexácii dokonca pohrozilo Rakúsku žalobou na Súdnom dvore EÚ.

Rakúsku sa dávky zdajú priveľké

Thyssenová vo štvrtok (24. januára) pred novinármi v Bruseli upozornila, že za podmienok, keď zahraniční pracovníci v Rakúsku odvádzajú v tejto krajine platby do systému sociálneho zabezpečenia, a to rovnakým spôsobom ako domáci pracovníci, tak musia mať aj rovnaké výhody „a to aj vtedy, ak ich deti žijú v zahraničí“.

V súlade s pravidlami platnými pred 1. januárom príspevky na deti poskytované podľa rakúskeho systému sociálnej pomoci mohli dosiahnuť až 233 eur mesačne na jedno dieťa. Nová rakúska vláda túto sumu považuje za neprimeranú vo vzťahu k úrovni cien a miezd v niektorých krajinách EÚ, kde žijú deti zahraničných pracovníkov.

Rakúsko v roku 2016 vyplatilo na detských prídavkoch zhruba 4,77 miliardy eur a k tomu aj daňový odpočet pre dva milióny detí. Z tejto sumy išlo 291 miliónov eur na 130-tisíc detí s trvalým pobytom v zahraničí.