Francúzov trápi sociálny dumping

zdroj sxc.hu

Podľa francúzskeho ministra pre záležitosti EÚ Thierryho Repentina, je veľkým problémom európska právna úprava  tzv. vysielaných pracovníkov. Za tých sú odvádzané často nižšie odvody a dávky ako za miestnych obyvateľov.

„Nie je to len ekonomický a sociálny problém, ale aj politický, ktorý súvisí s tým, ako vnímane Európu. Niektoré politické sily to použijú v európskych voľbách. Hovoríme síce len o 0,5 % pracujúcich ale psychologický dopad je dôležitý“, povedal v rozhovore pre francúzsky EurActiv.

„Techniky obchádzania miestny zákonov o sociálnom zabezpečení sú čoraz sofistikovanejšie. Zahraniční pracovníci sú v prekérnej situácii pretože ich prítomnosť je vnímaná nesprávne“, vysvetľuje.

„Pracujeme na tom, aby sme smernicu z roku 1996 zmenili“, hovorí Repentin. Podľa nej vyslaní pracovníci musia síce byť v režime domáceho pracovného práva, no odvody za nich zamestnávateľ platí podľa úpravy domovskej krajiny. To vytvára rozdiel v odmeňovaní a zvýhodňuje zahraničné firmy.

Francúzsko hľadá pre zmeny v smernici spojencov, no väčšina krajín to za prioritu nepovažuje. Najmä Veľká Británia sa chce vyhnúť ďalšej administratíve pre podniky.

Vo Francúzsku pracujú vyslaní pracovníci najmä v sektoroch ako je poľnohospodárstvo a stavebníctvo. Niektoré spoločnosti pôsobiace vo Francúzku najímajú zahraničných pracovníkov, aby sa vyhli sociálnym odvodom.

Francúzsku pozíciu k tomuto problému podporuje Európsky parlament. Dúfajú preto v zmenu v legislatívy ešte pred voľbami do EP v máji budúceho roka.

Európska minimálna mzda

Francúzsko tiež otvorilo diskusiu o európskej minimálnej mzde. Tu sa však rýchly postup neočakáva. „Nie je to tabu, ako ešte pred pár mesiacmi“, hovorí Repentin.

Téme je podľa neho výsostne dôležitá a ukázala by občanom, že „Európa je miestom, kde sa hľadajú riešenia a nie miestom, kde sa vedú preteky ku dnu“.

Minimálna mzda by vyriešila aj otázku sociálneho dumpingu v špecifických sektoroch ako je farmárstvo alebo jatky. Francúzi podnikatelia  sa sťažujú, že ich nemeckí konkurenti najímajú pracovnú silu z východnej Európy za dumpingové mzdy.

Minister hovorí, že ak by Nemecko zaviedlo minimálnu mzdu, konkurencia by bola férovejšia. Táto téma je v Berlíne v kontexte rokovaní o budúcej veľkej vládnej koalícii vysoko aktuálna.

Nedávna štúdia organizácie Eurofound ukázala, že ak by spoločný európsky štandard minimálnej mzdy mal byť napríklad nastavený na úroveň 60 % národného mediánu, Nemecko by to zasiahlo najvýraznejšie výrazne.

Dôvodom je, že v Nemecku je podiel pracujúcich, ktorí nedosahujú mzdu na úrovni 60 % národného mediánu najvyššie v celej EÚ, až 24,5 %.