Ján Figeľ: Slovensko otázky náboženských slobôd neberie vážne

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Situácia v oblasti náboženskej slobody sa vlani výrazne nezlepšila, negatívne trendy v mnohých regiónoch sveta, hlavne v Afrike a Ázii, sa ďalej prehlbovali. Takto zhodnotil rok 2018 osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.

„K zhoršeniu postavenia náboženských menšín došlo v Číne a v Indii. Blízky východ a juhovýchodnú Áziu považujem za aktuálne prioritné regióny pre obranu náboženskej slobody,“ uviedol pre TASR Figeľ.

Podmienky pre príslušníkov náboženských a etnických menšín sa zlepšili v Iraku a Sýrii, a to vďaka porážke teroristickej organizácie ISIS. Podľa Figeľových slov sa zlepšili natoľko, že sa ľudia začali vracať domov po rokoch strávených v utečeneckých táboroch.

Európa opäť diskutuje o burkách a nikáboch. Po Dánoch sa rozhorčujú Briti

Po Dánsku, ktoré zakázalo nosenie buriek a nikábu, teraz hovoria o moslimských ženských odevoch aj v Spojenom kráľovstve. V iných krajinách Európy ale moslimský ženský odev tiež rozdeľuje spoločnosť, hoci počty žien, ktoré ich nosia, sú minimálne. 

Záujem o agendu náboženskej slobody rastie

Figeľ poukazuje na rastúci záujem o agendu náboženskej slobody v západných krajinách, spomína napríklad Nemecko, Veľkú Britániu, Dánsko či Spojené štáty. Slovensko sa podľa neho tejto agende na štátnej úrovni nevenuje s primeranou vážnosťou.

„Nevyužilo na to ani svoje historicky prvé predsedníctvo Rady EÚ, prebiehajúce v čase genocídneho vraždenia na Blízkom východe, aj keď predseda NR SR po našom rokovaní v júli 2016 sľúbil otvoriť tému náboženského prenasledovania na parlamentnej úrovni,“ uviedol Figeľ, podľa ktorého dnešná politická moc na Slovensku „má evidentne iné záujmy a priority“.

Ocenil konanie mimovládneho sektora a občianskej spoločnosti.

„Pri podpore náboženskej slobody vo svete sú oveľa aktívnejšie než štátne orgány a organizácie. Pomáhajú trpiacim a prenasledovaným a robia tým aj dobré meno celému Slovensku,“ poznamenal.

Moja stará matka bola fascinovaná Hitlerom, hovorí ocenená spisovateľka

Porozumenie osudom obyčajných ľudí počas druhej svetovej vojny pomáha doplniť medzery v kolektívnej pamäti, ktorú v súčasnosti čoraz častejšie unáša krajná pravica, píše vo svojej knihe Les Amnésiques ocenená francúzsko-nemecká autorka GÉRALDINE SCHWARZOVÁ.

Figeľ vlani navštívil viaceré krajiny a hovorí o potrebe väčšej pozornosti Európskej únie napríklad voči Bosne či Egyptu.

„V Bosne majú najvyšší náboženskí predstavitelia moslimov, katolíckych a pravoslávnych kresťanov oveľa vyššiu dôveryhodnosť než politici. Preto majú aj veľkú mieru zodpovednosti za orientáciu spoločnosti, jej zmierenie a súdržnosť. EÚ však s nimi spolupracovala doteraz minimálne. Je čas a dôvody to zmeniť,“ podotkol.

V prípade Egypta poukázal na koptských kresťanov, ktorí sa usilujú o jednotu v zápase s fanatizmom. Figeľ upozornil, že keby sa situácia vrátila do nepokojov z obdobia vlády Moslimského bratstva prezidenta Muhammada Mursího, „mali by sme v susedstve Európy ďalšiu občiansku vojnu, ešte nebezpečnejšiu než v Sýrii“.

„Preto si Egypt zaslúži väčšiu pozornosť a cielenú spoluprácu Európskej únie,“ zdôraznil Figeľ.