Kolegovia, nie konkurenti. Europarlament schválil smernicu o vysielaní pracovníkov

Tlačová konferencia po hlasovaní v Európskom parlamente. Naľavo eurokomisárka Marianne Thyssen a spravodajkyňa Európskeho parlamentu Elisabeth Morin-Chartier [Európsky parlament / Marc Dossman]

Slovenskí pravicoví europoslanci smernicu nepodporili. Vidia za ňou diskrimináciu a možnú stratu pracovných miest.

Poslanci Európskeho parlamentu v utorok schválili 456 hlasmi za a 147 proti (49 sa zdržalo) konečné znenie kontroverznej smernice o vyslaných pracovníkoch. Hlavným argumentom pre jej prijatie bola snaha zaistiť spravodlivejšiu hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ.

Vyslaným pracovníkom je zamestnanec, ktorého zamestnávateľ pošle do iného členského štátu, aby tam dočasne v mene firmy poskytoval služby.

Konkurencia cenou práce

Táto forma pohybu za prácou sa v niektorých krajinách, najmä vo Francúzsku, stala synonymom sociálneho dumpingu, keďže mzdy vyslaných pracovníkov nastavené na pomery vysielaných krajín boli výrazne nižšie než odmena domácich pracovníkov.

Nová smernica má pracovníkom vyslaným do iného členského štátu EÚ zabezpečiť nie len minimálnu mzdu aká platí v krajine, do ktorej prídu, ale  „všeobecné pravidlá odmeňovania“ v danom sektore. Znamená to, že na nich budú uplatňovať aj ustanovenia veľkých reprezentatívnych regionálnych alebo odvetvových kolektívnych zmlúv, ktoré sa doteraz týkali iba pracovníkov v stavebnom sektore.

Na takýchto pracovníkov sa vzťahuje aj ostatná pracovnoprávna úprava hosťujúceho štátu. Odvody a dane ale platí zamestnávateľ naďalej vo svojej krajine.

Zo Slovenska najčastejšie vysielaní pracovníci pôsobia v Nemecku, Českej republike, Belgicku a Rakúsku. Odhadom ide o 3,6 % aktívnej populácie, cca 164 tisíc.

Revízia smernice o vyslaných pracovníkoch poškodí slovenské firmy, pracovníkom nepomôže

Európska smernica o vyslaných pracovníkoch naďalej rozdeľuje členské štáty Európskej únie. Proti jej revízii bola spočiatku aj slovenská vláda. Minulý rok však názor zmenila.

Náklady nie sú mzda

Dôležité je aj to, že náklady spojené s cestovaním, stravovaním a ubytovaním vyslaných pracovníkov by mali hradiť zamestnávatelia a zamestnancom by nemali byť strhávané z platov. Zamestnávatelia tiež budú musieť vyslaným pracovníkom zaistiť dôstojné ubytovanie v súlade s vnútroštátnymi predpismi.

Vyslanie by nemalo trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov, s možným predĺžením o ďalších šesť mesiacov. Na zamestnanca, ktorý ostane v danom členskom štáte po uplynutí tejto lehoty, sa začnú vzťahovať všetky predpisy hostiteľskej krajiny týkajúce sa pracovných podmienok.

Podvodné vyslanie

Poslanci presadzovali ochranu pracovníkov pred podvodným vysielaním. To môže nastať vtedy, ak sa podnik so základňou a zamestnancami v istom členskom štáte zaregistruje ako schránková firma v inej krajine EÚ a z dôvodu šetrenia nákladov papierovo vyšle svojich zamestnancov z danej krajiny do svojho členského štátu.

Zmena smernice neplatí pre odvetvie cestnej dopravy. Vysielanie pracovníkov v tomto sektore bude predmetom samostatnej právnej úpravy v rámci balíka predpisov v oblasti mobility.

Do jej schválenia a nadobudnutia účinnosti sa na vodičov budú vzťahovať pravidlá pôvodnej – teda v súčasnosti platnej – smernice o vysielaní pracovníkov z roku 1996.

Doprava ako súčasť smernice o vysielaní – mýty a realita

Europoslanec RICHARD SULÍK (SaS, ECR) vysvetľuje nejasnosti v otázke, čo prináša nové znenie smernice o vysielaní pracovníkov pre dopravcov.

Text novej smernice ešte musia odobriť aj ministri členských krajín (Rada EÚ). Členské štáty potom budú mať dva roky na transpozíciu jej ustanovení do vnútroštátnych právnych predpisov.

Spravodajkyňa: Skončia preteky ku dnu

„Kolegovia môžu byť opäť kolegami a nie konkurentmi,“ povedala po hlasovaní jedna zo spoluspravodajkýň, holandská poslankyňa Agnes Jongeriusová. „Ide o dôležitý krok smerom k vytvoreniu sociálnej Európy, ktorá chráni pracovníkov a bráni spoločnostiam púšťať sa do pretekov o čo najnižšiu mieru ochrany či odmeny. Je to Európa, ktorá nešetrí za každú cenu, ale stará sa o bežných pracujúcich ľudí.“

Aj Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) hlasovanie privítala. Dodala, že naďalej treba pracovať na zlepšení zodpovednosti v rámci subdodávateľských reťazcov a na zabezpečení rovnakej ochrany pre vodičov cestnej dopravy.

Slovenská pravica bola proti

Slovensko ako krajina novelu smernice najprv odmietalo. Proti sa spolu s ďalšími parlamentmi z EÚ postavila aj Národná rada Slovenskej republiky cez procedúru tzv. žltej karty. Vláda neskôr svoju pozíciu zmenila, tvrdila, že na základe údajov.

Ondruš: Slovenské firmy, ktoré vysielajú, rozdeľujú zisky neférovo

Ústup pri smernici o vysielaní pracovníkov otvára priestor pre zásadovosť v otázke utečencov a kvality potravín, vysvetľuje zmenu pozície Slovenska štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny BRANISLAV ONDRUŠ. V rozhovore pre EurActiv hovorí aj o novom zákone o sociálnych podnikoch.

Slovenskí europoslanci z pravicových politických skupín smernicu pri hlasovaní nepodporili.

Iný názor prejavili slovenskí europoslanci z Európskej ľudovej strany (EĽS) a zo skupiny Európskych konzervatívcov. Ivan Štefanec (KDH) za revidovanú smernicu nehlasoval.

„Zamestnanci vyslaní na výkon práce do iného členského štátu EÚ si zasluhujú ochranu pred zneužívaním, a to najmä pri rôznych agentúrnych úväzkoch. Smernica v takom znení, v akom bola predložená, však neplní svoj účel. Malé a stredné firmy z novších členských štátov, vrátane Slovenska, budú vystavené takým nákladom, že pracovníkov jednoducho prestanú vysielať,“ zhodnotil situáciu Štefanec.

Podobný názor vyslovil aj Eduard Kukan z EĽS. Upozornil, že cieľom smernice mal byť vyvážený text, ktorý by chránil práva pracovníkov a súčasne potvrdil aj voľný pohyb služieb. Uviedol, že sa nemohol stotožniť s niektorými aspektmi kompromisnej dohody, a preto sa pri finálnom hlasovaní zdržal.

József Nagy (Most-Híd) tiež z EĽS považuje nové pravidlá smernice za „obmedzujúce až diskriminačné“ pre malých podnikateľov kvôli povinnosti náročne sledovať právne predpisy členského štátu a kolektívnych zmlúv na mieste činnosti.

Dôrazný nesúhlas so znením smernice vyslovili aj traja slovenskí poslanci z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

Richard Sulík (SaS) tvrdí, že smernica poškodí slovenské firmy, ktoré si zvýšené vstupné náklady v iných krajinách EÚ už nebudú môcť kompenzovať nižšou cenou práce a stratia tak konkurenčnú výhodu.

Ani Jana Žitňanská (NOVA) nepovažuje dosiahnutý kompromis za dobrý. Uviedla, že nové opatrenia znevýhodnia zamestnávateľov a teda aj pracovníkov z krajín strednej a východnej Európy.

Branislav Škripek (OĽaNO) rovnako odmietol „snahu o obmedzenie pohybu pracovníkov z východnej časti EÚ a pokusy o zníženie konkurencieschopnosti našich firiem“, k čomu podľa jeho názoru povedie revidovaná smernica.

„Hrozí, že mnohí slovenskí zamestnanci môžu prísť o prácu,“ skonštatoval.

Štatistiky

V roku 2016 bolo v rámci EÚ vyslaných do iného členského štátu 2,3 milióna pracovníkov. Počet vyslaných pracovníkov vzrástol medzi rokmi 2010 a 2016 o 69 percent. Najčastejšími prijímateľskými krajinami sú s predstihom Nemecko, Francúzsko a Belgicko. Najviac vyslaných pracovníkov posiela do zahraničia Poľsko. Polovica vyslaných pracovníkov smeruje do susednej krajiny. Priemerná doby vyslania sú 4 mesiace, medzi krajinami sú však veľké rozdiely.