Komisia vidí po koronakríze ďalší dôvod napredovať s európskou minimálnou mzdou

Eurokomisár pre zamestnanosť a sociálne práva Nicolas Schmit. [EPA-EFE/Aris Oikonomou]

Z prvej konzultácie Európskej komisii vyplynulo, že treba minimálnu mzdu riešiť na európskej úrovni. Teraz sa v druhej pýta, akou formou to má urobiť. V hre je smernica alebo odporúčania.

„Každý si zaslúži dôstojný životný štandard,“ povedal eurokomisár pre zamestnanosť a sociálne veci Nicolas Schmit. Boli to podľa neho práve pracovníci s nízkymi mzdami, ktoré držali európske spoločnosti a ekonomiky nažive, v čase kedy mnohí museli prestať pracovať. „Poradoxne kríza na nich dopadne najhoršie“, hovorí Schmit.

Koronavírusová kríza prehĺbila a podľa odhadov ešte zvýrazní existujúce nerovnosti medzi krajinami EÚ ale aj vo vnútri jednotlivých štátov.

Práca na zavedení európskej minimálnej mzdy by podľa eurokomisára mala byť zásadnou súčasťou európskej stratégie oživenia po kríze.

Z prvého kola verejných konzultácií, ktoré Európska komisia urobila začiatkom tohto roka vyplýva, že je dôvod pokračovať v tejto iniciatíve na európskej úrovni. Nové kolo konzultácií s európskymi odborovými a zamestnávateľskými organizáciami by malo odpovedať na otázku, akým smerom, by sa mala Komisia vydať pri konkrétnom návrhu. Trvať bude do 4. septembra 2020.

Komisia zvažuje pre európsku minimálnu mzdu povinné aj nepovinné nástroje. V prvom prípade by mohlo ísť o smernicu v oblasti pracovných podmienok, v druhom by to malo len podobu odporúčaní rady EÚ.

V oboch prípadoch by bola implementácia v rukách národných vlád. Komisia už dlho zvažuje ako sa vysporiadať s odlišnými prístupmi, ktoré v členských krajinách tejto oblasti vládnu. V severských krajinách je minimálna mzda výsledkom kolektívneho vyjednávania, v iných minimálne štandardy definuje vláda.

Podľa hovorcu Komisie smernica garantuje „istotu“ a právne vynútiteľné požiadavky, odporúčania Rady by mali len formu usmernení. Komisia však vždy zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nemá ísť o harmonizáciu miezd. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý je spravodlivý pre všetkých pri zohľadnení národných špecifík.

Kontext európskej minimálnej mzdy

Podľa údajov, ktoré Európska komisia zozbierala je priemer minimálnej mzdy naprieč EÚ podobný tomu, čo zarobí žena v strednom veku so strednou úrovňou vzdelania. Väčšina pracovníkov, ktorí zarábajú minimálnu mzdu má od 25 do 49 rokov, takíto pracovníci často napriek zamestnaniu trpia chudobou, čo im neumožňuje čeliť akýmkoľvek prípadným problémom. Medzi rokmi 2007 až 2018 sa zvýšil počet pracujúcich chudobných v EÚ ľudí z 8,3 na 9,4 %.

Viac ako 60 percent ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu v Grécku hovorí, že majú problém vystačiť do konca mesiaca. V Bulharsku je to 50 percent, v Taliansku 48 a v Španielsku 38 percent. Rozdiely v nominálnej výške minimálnej mzdy sú v EÚ obrovské, od 250 eur v Bulharsku až po 2000 v Luxembursku. Aj po započítaní výšky životných nákladov môžu tieto rozdiely vytvárať problémy na vnútornom trhu EÚ.

Komisia chce posilniť aj kolektívne vyjednávanie. Keby sa minimálna mzda poriadne rokovala medzi sociálnymi partnermi, dávalo by to ľudom možnosť vytvárať si finančnú rezervu pre krízy akou je momentálne pandémia koronavírusu, argumentuje Komisia. „Sociálni partneri by mali hrať kľúčovú úlohu v rokovaní o mzdách, na národnej aj miestnej úrovni,“ potvrdil podpredseda Európskej komisie pre ekonomiku Valdis Dombrovskis.

Ak by sa implementovala správne, môže prispieť k zmierneniu rodových nerovností. Takmer 60 % pracovníkov, ktorí zarábajú minimálnu mzdu sú ženy.