Materská dovolenka: hrozba pre biznis?

Zdroj: TASR, Lukáš Furcoň

  • Realita pracovného trhu

Mnoho firiem naprieč EÚ berie materskú dovolenku svojich zamestnankýň ako riziko pre svoje podnikanie – výpadok pracovnej sily, potreba získať náhradu, nutnosť držať pracovné miesto, atď. Z pohľadu pracovného trhu ako takého, je žena na materskej štatisticky niekto, kto si urobí „prestávku v kariére”. Nedávny prieskum v Británii ukázal, že si 53 % tzv. headhunterov myslí, že ženy, ktoré ašpirujú na vyššie pozície v súkromnej sfére by mali na materstvo zabudnúť. Strach otehotnieť pri dlhodobejších kariérnych plánoch je dilema, ktorú rieši veľa žien.

Aj z analýzy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva, čo je aj v západnej Európe dávno známe – nástup na materskú dovolenku znamená pre ženu znevýhodnenie oproti ostatným v kariérnom postupe. Poslankyne Európskeho parlamentu, ktoré sa venujú postaveniu žien Edit Bauer a Anna Záborská hovoria, že po návrate z materskej často dochádza po prvýkrát k platovým rozdielom a mzdovej diskriminácii žien v zamestnaní. Spoločnosť, vrátane štátu, by ale podľa Záborskej mala uznať „nemonetárnu investíciu do národného bohatstva“, ktorú ženy starajúce sa o svoje deti tvoria.

  • Kríza a ženy

Hospodárska kríza postavenie žien nijako nezlepšila, minimálne v strednej Európe. Tehotné zamestnankyne počas skúšobnej doby prepúšťali zamestnávatelia ako prvé, keďže firmám to ešte nedávno platná slovenská legislatíva umožňovala bez udania dôvodu. Medzi odborníkmi na rodovú problematiku panuje presvedčenie, že aj tzv. protikrízové opatrenia na Slovensku situáciu žien skôr zhoršili ako zlepšili.

Odborná publikácia združenia Aspekt na základe prieskumu v slovenských regiónoch konštatovala, že ženy veľakrát čelili situácii, kedy zamestnávatelia využili celkovú negatívnu hospodársku situáciu vo svoj prospech. Zmapovali napríklad prípady, kedy prepustenej žene dala firma prácu opäť, no druhýkrát už len na dohodu.

Z primárnej aj sekundárnej európskej legislatívy vyplýva Slovensku povinnosť usilovať o rodovú rovnosť. Pri legislatíve, ktorá upravuje napríklad materský, či rodičovský príspevok sa rodové hľadisko v dôvodových správach podľa Janky Debrecíniovej z Aspektu prekvapivo vôbec nespomína. „Napriek jasným rodovým dimenziám analyzovaných zákonov absentuje v dôvodových správach k nim, resp. ich novelám aká­koľvek rodová optika. Táto absencia zašla tak ďaleko, že rodová rovnosť v týchto dôvodových správach nie je spomenutá ani len formálne.“

Hoci sa v západných krajinách hovorí o tom, že kríza a štrukturálne zmeny, ktoré po nej budú nasledovať, môžu priniesť posilnenie ekonomického postavenia žien, regiónu strednej Európy sa to zatiaľ netýka, tvrdí v jednom zo svojich textov Oľga Pietruchová. Zvyšovanie zamestnanosti žien malo pri tom pre rast globálnej ekonomiky doteraz dramatický vplyv. Odvoláva sa tiež na britský týždenník The Economist, podľa ktorého je to tiež práve materstvo, oveľa viac ako sexizmus, ktoré stojí za diskrimináciou žien v pracovnom procese.

  • Talenty za benefity

Národná ani európska legislatíva nijakým spôsobom nebráni firmám vypracovať vlastné rodové stratégie pre svojich zamestnancov, čo je zároveň aktivita, ktorú firma môže označiť za spoločensky zodpovedné podnikanie (Corporate Social Resposibility, CSR). Prieskum verejnej mienky o zodpovednom podnikaní, ktorý pre Business Leaders Forum realizovala agentúra Focus naznačuje, že sa citlivosť spotrebiteľa ako aj potenciálnych zamestnancov voči takýmto aktivitám zvyšuje a dokonca u istej skupiny ovplyvňuje ich spotrebiteľské správanie či rozhodnutia ohľadne svojej kariéry.

Jedným z často uvádzaných argumentov, prečo by firmy nemali ženy, ktoré majú ambíciu založiť si rodinu, vedome, či nevedome diskriminovať je okrem reputácie spoločnosti aj využitie celého dostupného talentu, aký ponúka pracovný trh. Spoločnosti, ktoré dbajú na rodovú diverzitu a komfort svojich ľudí vychádzajú ako ekonomicky úspešnejšie. Najmä pri väčších firmách je podľa konzultačných spoločností dôležité, aby sa firma nespoliehala len na neformálne postupy, ale všetko smerujúce k zosúladeniu rodinného života a práce v rámci firemnej kultúry formalizovala.

  • Zamestnávateľ ústretový k rodine, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí  

Príkladom spoločnosti s dobrou praxou je GlaxoSmithKline Slovensko, ktorá štyrikrát získala ocenenie Zamestnávateľ ústretový k rodine, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Ocenenie udeľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ako uvádza hodnotenie, ocenenie spoločnosť získala za „špecifickú a vysokú kultúru podpory rodiny a možnosti pracovnej realizácie a kariérneho postupu matiek aj počas rodičovskej dovolenky“ a za „všestrannú podporu zosúlaďovania pracovného, rodinného a súkromného života zamestnancov a zamestnankýň“. Porota tiež vyzdvihla rozvoj flexibilnej organizácie práce. Spoločnosť GSK sa opakovane umiestňuje medzi TOP 5 Najlepšími zamestnávateľmi Slovenska.

O víťazoch rozhodujú zástupcovia MPSVR SR, zamestnávateľských a odborových zväzov, Inštitútu pre výskum práce a rodiny, Inštitútu pre verejné otázky, Slovenského národného strediska pre ľudské práva a Ženskej loby Slovenska.

Viacero svojich zamestnankýň na rodičovskej dovolenke GSK v minulosti priamo podporilo v ich kariérnom raste. Mamičke malej dcérky, ktorá pracovala na čiastočný úväzok na manažérskej pozícii a zároveň očakávala narodenie svojej druhej dcérky, spoločnosť umožnila účasť na 9 mesačnom manažérskom rozvojovom programe. Niekoľko ďalších zamestnankýň bolo počas trvania materskej dovolenky povýšených do vyšších funkcií (Clinical Trials manager, HR manager).

Pozície

„Ľudia pracujúci v GSK sú zamestnancami, ale v prvom rade sú to mamy, otcovia, partneri, dcéry, synovia, členovia rodín. Ústretovosť k rodine pre nás nie je len o množstve prorodinných benefitov, ale o celkovom ľudskom prístupe, voľnosti a rovnováhe,“ hovorí HR manažér spoločnosti GSK Guido Unterberger.

„Tieto ocenenia sú potvrdením toho, čomu veríme a čím žijeme. Rodinné hodnoty nemáme len v smerniciach, ale predovšetkým v každodennom živote. Vieme, že iba spokojní zamestnanci robia naozaj úspešnú firmu a svojich zamestnancov vidíme ako jedinečné osobnosti aj s ich partnermi či rodinami,“ dodáva Guido Unterberger.

Jedna zo zamestnankýň GSK Slovensko, Mgr. Erika Mangult, ktorá bola povýšená na manažérsku pozíciu, hovorí: „Pre GSK som začala pracovať, keď mala moja dcéra len 5 mesiacov. Počiatočné obavy, či budem prácu stíhať, sa pomaly vytratili, pretože som mala naozaj plnú podporu mojich kolegov, ktorí mi pomáhali. Pracovať pre GSK počas rodičovskej dovolenky pre mňa znamenalo, že som nestratila kontakt s kolegami, mohla som robiť zaujímavú a kreatívnu prácu, vzdelávať sa a v neposlednom rade mi to poskytlo aj zaujímavé finančné ohodnotenie. Myslím si, že vďaka tejto príležitosti bol aj môj návrat do práce na plný úväzok jednoduchší.“   

„Súťaž [Zamestnávateľ ústretový k rodine, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí] je nastavená na európske kritériá a prispela aj na Slovensku k zvýšeniu informovanosti o kompatibilite pracovného a rodinného života a o prínosoch zo zosúladenia tak pre zamestnávateľa ako aj pre zamestnanca a podporila nové vnímanie problematiky rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí“, konštatuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. „Rozširovanie dobrej praxe prostredníctvom udeľovania ocenenia je viditeľné. Prvýkrát sa v desiatom ročníku prihlásili zamestnávatelia zo všetkých krajov Slovenska a mohli sme vyhlásiť víťazov krajských kôl, a tak zviditeľniť súťaž a ocenených aj v regiónoch“, hovorí Silvia Chvostaľová z odboru pre komunikáciu a styk s verejnosťou MPSVR.

„V prvých ročníkoch súťaže víťazili spoločnosti, ktoré najmä organizovali kultúrne či športové podujatia pre rodinu, deti, poskytovali finančné príspevky, bezúročné pôžičky či zľavy rodinám. Postupne sa dôraz presunul na náročnejšie opatrenia. Je pozitívne, že čoraz viac firiem vo svojich priestoroch zriaďuje predškolské zariadenia alebo zabezpečuje dopravu detí zo škôl domov. Oceňujeme tiež, že čoraz viac spoločností dáva ženám a mužom rovnakú šancu uplatniť sa v riadiacich pozíciách,“ povedala Martina Janíková, riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce.