MVO: Európa ignoruje sociálne dôsledky hospodárskej krízy

zdroj: flickr, autor: Tbass Effendi

Život na začiatku dvadsiatehoprvého storočia nie je v žiadnom prípade jednoduchý. Len pred dvomi rokmi vypukla v Európe hospodárska kríza, ktorá si svoju daň vyberá doteraz. Vlády šetria a uťahovanie opaskov sa premieta do každodenného života.

Podľa európskych neziskových organizácií sú na tom však najhoršie tí najchudobnejší. Ich situácia je podľa nich o to vážnejšia, pretože politici na národnej aj európskej úrovni ich potreby a problémy systematicky ignorujú.

Únia pritom vlani prijala hospodársku stratégiu Európa 2020, v ktorej sa zaviazala, že za desať rokov zníži počet ľudí žijúcich v chudobe o 20 miliónov. „Často sa zdá, že i napriek stanoveniu stratégie, ktorá by viedla k zníženiu chudoby, sme stále veľmi vzdialení od premeny týchto krásnych slov na realitu,“ upozornil Fintan Farrell, riaditeľ Európskej siete proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu EAPN.

Práve EAPN vlani vydala správu, ktorú vypracovala v spolupráci s organizáciami zo 17 členských štátov EÚ a šesticou paneurópskych mimovládnych organizácií. Podľa ich zistení politikom pri rozhodovaní o tom, kde šetriť, často chýbajú aktuálne a presné informácie o chudobe a sociálnom vylúčení.

„Sociálne dôsledky hospodárskej krízy sú systematicky podhodnotené a ignorované,“ píše sa v dokumente. Farrel EurActiv-u vysvetlil, že „oficiálne údaje, ktoré sa týkajú problematiky chudoby a sociálneho vylúčenia sú v okamihu ich zberu obyčajne až dva roky staré“.

To, že politici pracujú so zastaranými informáciami je tiež dôvodom, prečo sa radšej obracajú k iným indikátorom ako je hospodársky rast alebo miera zamestnanosti.

Rozdielne životné podmienky

O tom, že chudoba je stále jedným z pálčivých problémov Európy svedčí i nedávny výskum, ktorý uskutočnil štatistický úrad Eurostat. „Deprivácia v oblasti bývania je stále jedným z najextrémnejších príkladov chudoby a sociálneho vylúčenia v dnešnej spoločnosti,“ informuje Eurostat. Správa, ktorá pracuje s údajmi z roku 2009, pomerne jasne dokazuje, že životné podmienky obyvateľov sa líšia štát od štátu a vzájomné rozdiely medzi krajinami sú často priepastné.

Napríklad na Cypre, ktorý vstúpil do EÚ v roku 2004 (kedy aj Slovensko) len percento obyvateľov žije v dome, ktorý je preplnený a kde je okrem nedostatku priestoru aj málo svetla – Eurostat takto definuje dom v prípade, že sa v ňom nepočíta s jednou miestnosťou na jedného človeka.

Horšie sú na tom však obyvatelia bývalého východného bloku. V Bulharsku táto hodnota dosahuje 47 %, v Rumunsku 55,3 % a v Lotyšsku 57,7. Na Slovensku v preľudnených bytových jednotkách alebo rodinných domoch žije takmer 40 % obyvateľov.

Priemerne takto žije 18 % obyvateľov Únie, čiže každý šiesty Európan. Ďalších 16 % Európanov žije pod strechou, ktorá presakuje alebo medzi stenami, ktoré sú vlhké alebo majú okná so zhnitými rámami.

Mnoho ďalších ľudí musí žiť v podmienkach, ktoré ani z ďaleka nie sú ideálne. Až 42,5 % Rumunov nemá ako súčasť obývaného bytového priestoru splachovací záchod a takmer rovnaká časť populácie (41,2 %) nemá ani sprchovací kút alebo vaňu. Drvivá väčšina zvyšných členských krajín v týchto parametroch nedosahuje ani 5 % populácie (Slovensko 1,1 a 0,3 %).