Návrat do práce po vyhorení? Potrebujeme kultúrny aj politický posun, hovorí Žitňanská

Europoslankyňa Jana Žitňanská v Európskom parlamente. [Dominique HOMMEL / © European Union 2017 - EP]

Európsky parlament veľkou väčšinou schválil správu slovenskej europoslankyne o tom, ako uľahčiť návrat človeka do práce po úraze či ochorení.

Obsah správy poslankyne Jany Žitňanskej (ECR, NOVA) rezonuje z témami, ktorým sa v Európskom parlamente venuje dlhodobo – dôstojnejší život pre chorých a pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Úrazy, choroby aj vyhorenie

Iniciatívna nelegislatívna správa Európskeho parlamentu komplexne analyzuje problém návratu do pracovného procesu ľudí, ktorí boli dlhodobo chorí alebo prekonali úrazu a ponúka konkrétne odporúčania, často postavené na prípadoch dobrej praxe z krajín ako je Rakúsko či Švédsko.

Europoslanci ju v pléne podporili neobvykle vysokou väčšinou 626 hlasov za (z celkového počtu 751 poslancov).

Snahou spravodakyne je okrem iného motivovať krajiny, ktoré sa s týmto problémom vo verejnej politike zatiaľ príliš nezaoberali a to ani s prihliadnutím na trend starnutia populácie.

Text spomína aj stále častejší chronický stres a riziko duševných ochorení, akým je napríklad aj syndróm pracovného vyhorenia.

ECR: Top hlasovania podľa slovenských europoslancov

Ktoré hlasovania považujú slovenskí europoslanci za najvážnejšie? V prvej časti prehľadu odpovedali poslanci zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov – R. Sulík, J. Žitňanská a B. Škripek.

Zmena uvažovania

„Správa má tiež za cieľ ovplyvniť, ako o ľuďoch trpiacich chorobami, alebo postihnutím uvažujeme v širšom kontexte. Je našou povinnosťou pomáhať ľuďom k dôstojnejšiemu, nezávislejšiemu životu,“ komentovala prijatie Jana Žitňanská.

Spoločným menovateľom fungujúcich prístupov je dobrá spolupráca lekárov, zamestnávateľov, sociálnych pracovníkov, prípadne psychológov či odborných koučov, všíma si správa.

Veľká zodpovednosť však ostáva na zamestnávateľoch – firmách či inštitúciách. Zamestnávateľ môže napríklad fyzicky prispôsobiť pracovisko, umožniť postupný návrat do práce alebo prácu z domu.

Vyššia lojálnosť rovnaká produktivita

Správa sa odvoláva aj na ekonomické prínosy pre firmy, resp. zamestnávateľov. Argumentuje, že organizácie s vekovo vyváženejším tímom zažívajú menšiu fluktuáciu zamestnancov a môžu byť produktívnejšie.

Zo zamestnaneckých prieskumov, ktoré urobilo združenie BusinessEurope napríklad vyplýva, že starší pracovníci prejavujú väčší lojalitu voči pracovisku a môžu dokonca prevýšiť výkon mladších pracovníkov v riešení problémov a riadiacich schopnostiach.

Exituje aj výskum Medzinárodnej organizácie práce (ILO), podľa ktorého sú ľudia so zdravotným postihnutím spoľahlivými zamestnancami s porovnateľnou produktivitou, nižšou mierou úrazov na pracovisku a vyššou mierou udržania sa na pracovisku v porovnaní so všeobecnou pracovnou silou podniku.

Správa uznáva, že pre podniky môže byť návrat zamestnancov po chorobe či úraze zložitým procesom s vplyvom na rozpočet a náročný na know-how. Obzvlášť ťažké je to pre menšie firmy.

Akú podporu pre zamestnávateľov?

Podpora pre firmy a organizácie môže byť technická alebo finančná. Ako možnosť sa ponúka aj využitie európskych fondov. V novom rozpočtovom období EÚ (2021-2027) by sa mohli prostriedky z Európskeho sociálneho fondu využiť aj na podobné opatrenia na trhu práce.

Európska legislatíva síce pokrýva oblasť bezpečnosti práce, zákaz diskriminácie na pracovisku, no proces návratu ľudí do pracovného procesu po chorobe či úraze legislatíva v zásade neupravuje.

Únia však môže podporiť vnútroštátne reformy trhu práce okrem finančných aj cez mäkké nástroje, akým sú zvyšovanie povedomia, porovnávanie a výmeny dobrej praxe.