Neodpájajme ľudí, ktorí nemajú na energie, navrhuje europoslanec

Energetická chudoba je najvypuklejšia v zime. Zdroj: TASR

Rodina nemá peniaze na kúrenie či dokonca vôbec nemá prístup do siete. Aby sa zahriala, spaľuje, čo nájde. Od oblečenia po plastové fľaše. Je to zlé pre zdravie detí aj pre životné prostredie. „Poznám ľudí, ktorí si vyberajú, či pôjdu do postele hladní alebo nezaplatia účty za energie,“ hovorí András Szekér z maďarskej pobočky mimovládky Habitat for Humanity.

Szekér preto podporuje návrh maďarského europoslanca Tamása Meszericsa (Zelení) na boj proti energetickej chudobe. Meszerics ho prišiel minulý týždeň spolu so Szekérom predstaviť do Györu na seminár Európskeho parlamentu. Výbor pre zamestnanosť Meszericsov návrh už schválil, plénum o ňom bude hlasovať zajtra (14. apríla). Nie všetci s ním však súhlasia.

Čo je energetická chudoba?

„Správa z dielne maďarského poslanca Mezsericsa zasahuje do pomerne citlivých oblastí, na ktoré by členské štáty mali nachádzať riešenia skôr sami, rešpektujúc veľmi odlišné podoby energetickej chudoby v nich,“ uviedla pre EurActiv.sk poslankyňa Jana Žitňanská (NOVA, ECR), ktorá vo výbore hlasovala proti správe.

Meszerics v Správe o plnení cieľa v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností navrhuje, aby Európska komisia prišla s celoeurópskou definíciou. Napríklad podľa britskej. „Ak je váš domov dostatočne vykúrený, platíte účty a aj tak spadáte pod hranicu chudoby, žijete v energetickej chudobe,“ parafrázuje Meszerics britský prístup pre EurActiv.sk.

„Som skeptický, či je možné mať spoločnú európsku definíciu, lebo napríklad podľa britskej by do nej spadala jedna tretina slovenskej populácie,“ oponuje Richard Filčák z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý sa tomuto problému venuje.

Slovensko je najviac ohrozené

„To, čo navrhujem, je harmonizácia faktorov, ktoré by mali brať do úvahy jednotlivé členské štáty,“ vysvetľuje europoslanec.

Jedným z nich sú napríklad nedoplatky za energie. Až 10 percent obyvateľov EÚ, teda asi 50 miliónov ľudí, má podľa Meszericsa problém platiť účty. Stredná Európa je pritom nad priemerom Únie.

Na Slovensku sa energetická chudoba spomína v zákone o regulácii v sieťových odvetviach ako stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácností na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na ich celkových výdavkoch.

Práve podľa tohto ukazovateľa je Slovensko najviac ohrozené energetickou chudobou spomedzi všetkých štátov EÚ. Uvádza to štúdia think-tanku MESA 10, ktorá sa opiera o údaje Eurostatu za roky 2005 – 2010.

Chudobní platia viac

Kto sú ľudia, ktorí žijú v energetickej chudobe? Často sa uvádza, že vo východnej polovici EÚ sú to predovšetkým Rómovia. „Situácia rómskej menšiny je veľmi špecifická,“ uvažuje Filčák zo SAV, „ale ohrození sú aj dôchodcovia a slobodné matky.“

„Paradoxom energetickej chudoby je, že ľudia, ktorí sú chudobní, platia za energie ešte viac. Nemajú totiž peniaze na výmenu okien či zateplenie,“ vysvetľuje Filčák.

Meszericsova správa to zohľadňuje. Navrhuje napríklad, aby mali k eurofondom určeným pre zatepľovanie či obnoviteľné energie lepší prístup nízkopríjmové domácnosti. Európsku komisiu tiež vyzýva, aby v roku 2016 predložila rámcovú smernicu o primeranom minimálnom príjme.

Neodpojiť, aj keď neplatia

Správa navrhuje aj európske moratórium na odpájanie od vykurovania v zimnom období. Znamenalo by zákaz odpojiť v zime od tepla domácnosti, ktoré neplatia za účty. Alebo ich zapojiť, ak boli odpojené už skôr. „Platí to už v škandinávskych krajinách,“ tvrdí europoslanec.

Moratórium, ale aj jednotná definícia, presmerovanie eurofondov a minimálny príjem však čelia opozícii.

Europoslankyňa Žitňanská súhlasí, že správa je vedená dobrým úmyslom bojovať proti energetickej chudobe rozšírením sociálnych práv. „No veľmi málo je v nej o tom, ako túto sociálnu Európu dlhodobo udržiavať, ako podporovať konkurencieschopnosť, zamestnávateľov a ponúkať ľuďom prácu,“ napísala v stanovisku.

Richter presadzuje dávku

Aj keby Meszericsova správa v pléne prešla, Európska komisia si ju nemusí osvojiť. Medzitým zostáva boj s energetickou chudobou úlohou pre členské štáty. Tie poskytujú domácnostiam, ktoré nemajú prostriedky na energie, buď špeciálne tarify na ceny alebo sociálnu dávku.

Slovensko sa ešte nerozhodlo, ktorou cestou pôjde. Keď v júni 2014 vláda schválila Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter povedal, že pomoc musí byť zadefinovaná tak, aby sa nedala zneužiť. „Nebude to nejaká špeciálna tarifa, ale sociálna dávka,“ uviedol vtedy Richter.

Minulý týždeň Richter spresnil, že zákon môže byť do konca roku 2016 v legislatívnom procese.

Slovensko bude mať podľa Filčáka zo SAV takýto zákon ako prvé z vyšehradskej štvorky. „Bude zaujímavé to sledovať,“ dodáva Filčák.