Nová štúdia potvrdzuje vplyv úspor na základné práva

Zdroj: TASR/AP

Protikrízové opatrenia v členských štátoch skomplikovali prístup najchudobnejších ľudí k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, konštatuje štúdia Európskeho parlamentu.

Podľa zverejneného dokumentu je situácia najvážnejšia v Grécku, no zlé sociálne podmienky sú aj v iných členských štátoch. Štúdia uvádza, že v dôsledku krízy a úsporných opatrení došlo k zhoršeniu situácie aj v Belgicku, na Cypre, Írsku, Taliansku, Portugalsku a v Španielsku.  

Nepriaznivá situácia vo vzdelávaní

Kvôli kríze prepúšťali učiteľov vo všetkých siedmich skúmaných krajinách. Zároveň však počet žiakov a študentov narastal. Niektoré školy v Grécku nie sú vykurované, v Taliansku sa nedodržiavajú hygienické štandardy. Na školstve chceli ušetriť aj Španieli, školy v krajine trpia nedostatkom učebníc a iných vyučovacích pomôcok.

V Grécku bolo bežné zatváranie a v lepších prípadoch zlučovanie škôl. Znamená to, že istá časť populácie, napríklad Rómovia, má výrazne skomplikované možnosti ako sa dostať k vzdelaniu, pripomína štúdia.

Náklady za zdravotnú starostlivosť na pleciach občanov

V správe sa tiež uvádza, že „v Grécku sa kvôli šetreniu presunula záťaž financovania zdravotnej starostlivosti zo štátu na občana. Zvýšili sa poplatky z zdravotníctve, občania si viac priplácajú aj za lieky.“ Podľa štúdie to viedlo k sérii negatívnych dopadov na populáciu.

Škrty v gréckom zdravotníctve podľa správy nepriamo ovplyvnili aj nárast prípadov samovrážd. Počet samovrahov sa medzi rokmi 2007 až 2011 zvýšil o 45 %. Zhoršenie podmienok v zdravotníctve negatívne ovplyvnilo aj zdravie detí. Medzi rokmi 2008 až 2010 sa počet podvýživených novorodencov zvýšil o 19 %, v tom istom období rástol aj počet detí, ktoré zomreli počas pôrodu (zvýšenie o 21 %).

Obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti sa prejavil aj v predlžovaní čakacích dôb na chirurgické zákroky. V roku 2012 čakalo na operáciu 570-tisíc španielskych pacientov, v Írsku 480-tisíc.

Autori článku v magazíne The Lancet poukázali na to, že „grécka vláda v prevažnej miere popierala fakt, že v krajine existujú výrazné sociálne problémy. Podobne sa zachovalo aj Španielsko, ktoré sa zdráhalo priznať negatívne dôsledky vládnych politík.“ Článok dáva do protikladu Island, ktorý zasiahla kríza v roku 2008. Krajina zdravotné štandardy neznižovala, a to aj napriek konfrontácii s Medzinárodným menovým fondom.

Kritické zvyšovanie nezamestnanosti, dôchodkov a spravodlivosti

Dôsledky ekonomickej krízy sa prejavili aj v miere zamestnanosti obyvateľstva. O prácu prišlo v krajinách únie 50 miliónov ľudí, počet uchádzačov o zamestnanie sa zvýšil o 80 miliónov. Nezamestnanosť v niektorých členských štátoch je alarmujúca.

Kríza zasiahla aj dôchodkové systémy členských štátov. Napríklad Belgicko, Grécko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko boli nútené zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Štúdia tiež upozorňuje, že pokým dôchodkový vek sa zvyšoval, dôchodky sa znižovali. V prípade Grécka došlo k zníženiu o 20 – 40 %, a to v závislosti od veku penzistu.

Vyhýbanie sa horizontálnym škrtom v rozpočtoch

Škrty v rozpočtoch negatívne ovplyvnili aj možnosti ľudí domôcť sa spravodlivosti. Belgicko a Grécko napríklad zaviedli DPH z poplatkov pre advokátov. Správa sa tiež zaoberá mapovaním slobody prejavu a práva na protest, a to najmä proti zavádzaniu úsporných opatrení.

Amnesty International napríklad odsúdila „nadmerné používanie sily“ proti gréckym demonštrantom. Správa europarlamentu poukazuje na to, že grécke úrady nepovoľovali demonštrácie hlavne v čase zahraničných návštev.

Autori parlamentnej správy v závere konštatujú, že „sa iba málokedy zdá, že cieľom úsporných opatrení zavedených počas krízy, bolo zamedziť nehospodárnemu míňaniu verejných zdrojov.“ „Skôr sa zdá, že úsporné opatrenia mali charakter plošných škrtov v niektorých oblastiach (zdravotníctvo apod.), aby sa dosiahla vopred naplánovaná výška úspor,“ konštatuje autori.

Európsky parlament preto vyzval európske inštitúcie na väčší dohľad nad úspornými opatreniami.