Platové rozdiely medzi mužmi a ženami: EÚ zvažuje ďalšie nástroje

Zdroj: Európsky parlament

Výbor Európskeho parlamentu pre práva žien rokoval minulý týždeň o pozmeňovacích návrhoch k správe europoslankyne Anny Záborskej (EĽS, KDH) o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v zamestnaní a povolaní. Správa hodnotí uplatňovanie európskej legislatívy garantujúcej rovnoprávne postavenie žien a mužov na trhu práce.

„Mojou snahou je, aby za rovnakú prácu dostávali ženy rovnakú mzdu ako muži. Na to je potrebné v prvom rade zaviesť viac transparentnosti do odmeňovania a zároveň uľahčiť prístup ku spravodlivosti pre ženy, ktoré majú podozrenie z platovej diskriminácie. Viaceré kolegyne volajú aj po sankciách pre firmy, ktoré porušia princíp rovnakého zaobchádzania,“ uviedla po rokovaní výboru slovenská europoslankyňa Anna Záborská.

K textu, ktorý Záborská ako spravodajkyňa pripravila, bolo podaných 169 pozmeňovacích návrhov. V rokovaniach s jednotlivými poslancami sa chce Záborská usilovať o dosiahnutie kompromisov, ktoré umožnia, aby jej správu výbor schválil a posunul na rokovanie pléna Európskeho parlamentu.

V dôvodovej správe spravodajkyňa uvádza, že hoci je rovnaké zaobchádzanie a zásada nediskriminácie už desaťročia v EÚ právne ukotvené, v praxi sa len veci menia pomaly. Priemerný rodový rozdiel v odmeňovaní sa od roku 2008 do roku 2012 znížil minimálne, zo 17,5 % na 16,4 %.

Existujúca smernica (2006/54/ES) podľa spravodajkyne dosiahla svoje hranice a je potrebné ju prepracovať. K podobným záverom prišla v minulosti aj správa bývalej slovenskej europoslankyne Edit Bauer.  

Ako na to?

Záborská konštatuje, že je potrebné určiť základnú motiváciu mnohých žien bez ohľadu na ich vzdelanie a nadanie vybrať si pracovné miesto s nižšou trhovou hodnotou.

Tou je zväčša možnosť vykonávať neplatenú prácu  – starostlivosť o deti a ďalších rodinných príslušníkov. Preto si ženy vyberajú prácu na čiastočný úväzok, spravidla horšia platenú, a nezastávajú manažérske pozície. Hoci muži podľa štatistík pracujú dlhšie na pracovisku, keď sa spočíta platený a neplatený pracovný čas žien, je výrazne dlhší ako pracovný čas mužov.

Zobrať do úvahy treba podľa nej spojitosť medzi špecifickou úlohou žien ako opatrovateliek detí a ich ochotou prijímať nespravodlivé zaobchádzanie na trhu práce.

 „Ženy zároveň čelia vertikálnej alebo profesijnej segregácii, ktorá je spôsobená predsudkami pri prideľovaní rolí v spoločnosti ovládanej mužmi,“ konštatuje dôvodová správa k uzneseniu.

Zoborská navrhuje zo základného porovnania nerovností v odmeňovaní medzi mužmi a ženami vylúčiť ženy s deťmi, aby sa ukázali len skutočné rozdiely v odmeňovaní spôsobené diskrimináciou. Porovnanie so v súčasnosti používaným výpočtom by mohlo zároveň ukázať „čo spoločnosť dlhuje ženám ako opatrovateľkám za ich neplatenú prácu“.

Spravodajkyni chýba vymedzenie pojmu „práca rovnakej hodnoty“ a jasné kritériá na porovnanie rôznych pracovných miest, ktoré už Komisia zadefinovala ako: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Tie by sa mali zaviesť ho do právneho poriadku všetkých členských štátov ako záväzné pre posudzovanie, či ide o prácu s rovnakou hodnotou (doteraz zaviedlo vymedzenie tohto pojmu 12 členských štátov).

Väčšia plošná transparentnosť v oblasti miezd by zase uľahčila začatie súdneho konania v prípade diskriminácie, najmä ak by sa skombinovala s bezplatnou právnou pomocou.  

Kým správne nastavené odškodnenie by následne pomáhalo obetiam, sankcie, napríklad vylúčenie z verejného obstarávania, by odrádzali zamestnávateľov.