Počas pandémie sa útoky voči Rómom v Európe zintenzívnili

Júnový protest proti premiestneniu memoriálu za rómske obete národného socializmu v Berlíne. [EFE-EPA/Omer Messinger]

Európske centrum pre práva Rómov registruje prípady násilia voči etnickej menšine aj na Slovensku. Pandémia podľa organizácie odhalila mnohé praktiky inštitucionalizovaného rasizmu, na ktoré musí reflektovať aj pripravovaná stratégia EÚ.

Organizácie na ochranu práv varujú, že násilie a policajné zásahy voči Rómom, najväčšej etnickej menšine v Európe so šiestimi miliónmi obyvateľmi, sa v dôsledku pandémie zhoršilo.

„Od apríla počas pandémie sme hlásili najmenej osem prípadov policajného násilia v Rumunsku, tri na Slovensku“ a ešte viac v Srbsku, informoval rómsky aktivista z Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC) Jonathan Lee, ktorý zastupoval obete počas súdnych procesov.

„Zatiaľ čo za normálnych okolností by sme videli len nevhodné policajné útoky v segregovaných osadách, počas blokácie boli ešte o čosi škaredšie.“

Lee uviedol, že ERRC získava správy, že miestna polícia používa aj slzný plyn na ženy a obušky na deti.

Nepomáhajú ani milióny z eurofondov: Diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní nemizne

Nová vláda bude musieť čo nejskôr riešiť diskrimináciu vo vzdelávaní. Slovensku pre pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí na školách hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Problém zatiaľ nevyriešil školský zákon ani eurofondové projekty. 

Inštitucionalizovaný rasizmus

Policajná brutalita voči rómskym občanom v celej EÚ je dlho sledovaným fenoménom.

V roku 2019 Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu rozhodol, že v Rumunsku bola rómska komunita konfrontovaná s inštitucionalizovaným rasizmom a orgány počas rasovo motivovaných útokov použili neprimeranú silu.

Podľa Leeho je možné tvrdší charakter policajného násilia pripísať menšej zodpovednosti počas pandémie v dôsledku ochromeného súdnictva, ale aj neschopnosti mimovládnych organizácií byť na mieste a zaznamenávať svedecké výpovede.

„Zdá sa mi, že odkedy nadobudli dojem, že sa svet nezaujíma, nabralo to príliš rýchly spád a rasistickí dôstojníci v rámci inštitucionálne rasistických policajných síl začali tento druh násilia používať voči rómskej komunite.“

Aktivista tvrdí, že keď organizácie poukazujú na policajné násilie alebo zjavnú diskrimináciu v členských štátoch, tak zo strany jednotlivých politikov, ako aj na systémovej úrovni, Európska komisia iba všetky formy rasizmu odsúdi.

„Príde mi to trochu, ako keby hovorili, že ´na všetkých životoch záleží´,“ povedal Lee.

Správa OECD odhaľuje nedostatky v politikách zameraných na integráciu Rómov

Analytici Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj slovenskej vláde radia zvýšiť investície do integrácie marginalizovaných komunít a posilniť kompetencie vládneho splnomocnenca pre rómske komunity.

Komisia uisťuje, že Únia už má právne záväzné nástroje na boj proti diskriminácii.

„Smernica o rasovej rovnosti (RED) zakazuje diskrimináciu na základe rasového alebo etnického pôvodu v kľúčových aspektoch života,“ uviedla nedávno poslankyňa Helena Dailli.

Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) však v správe z roku 2018 uviedla, že „z dôkazov o rozšírenej diskriminácii Rómov vyplýva, že RED nie je účinný, aspoň pokiaľ ide o túto konkrétnu skupinu“.

Hovorca Komisie na otázku, či výkonný orgán EÚ zvažuje zavedenie právnych predpisov uviedol, že orgán „úzko spolupracuje so všetkými členskými štátmi na boji proti diskriminácii a presadzovaní sociálneho a ekonomického začlenenia Rómov, a to prostredníctvom finančnej podpory, politického poradenstva a iných nástrojov“.

„Prepájanie bodov“

Platnosť pravidiel, týkajúcich sa otázok rómskej rovnosti, uplynie v roku 2020. Aj preto je Komisia pripravená predstaviť nový desaťročný rámec pre začlenenie a spoluprácu menšiny koncom tohto roka.

Gabriela Hrabanová, výkonná riaditeľka siete Európskych organizácií pre prácu rómskych robotníkov (ERGO) uviedla, že nová stratégia by mala byť jasne prepojená s budúcim dlhodobým rozpočtom EÚ a jej implementáciou.

„Teraz prepájame hlavné body,“ uviedla Hrabanová, ktorej organizácia bojuje za uznanie „antirómskosti“ za špecifickú formu rasizmu.

„Žiadame špecifický ukazovateľ pre Rómov, aby sme vedeli, kam sa konkrétne prostriedky prideľujú, ako aj inteligentný zber údajov, ktorý by nám umožnili zistiť, či Rómovia tieto peniaze dostávajú.“

Hrabanová uviedla, že medzi vnútroštátnymi stratégiami integrácie Rómov a plánmi financovania rozvoja EÚ na nasledujúce sedemročné obdobie musí existovať súvislosť.

„Musíme nájsť opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa do nich „ťažko dostupné skupiny“, medzi ktoré patria aj Rómovia, skutočne dostali,“ uviedla.

Prieskum EÚ z roku 2016 ukázal, že polovica Rómov vo veku od šiestich do 24 rokov nechodí do školy a každý tretí Róm žije v byte bez vody.

Ad Peter Pollák: V rómskych komunitách máme historicky najlepšie výsledky, reaguje splnomocnenec

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz reaguje v komentári na tvrdenia europoslanca Petra Polláka (OĽaNO) o neefektívnom využívaní európskych fondov v oblasti integrácie Rómov.

Niektoré členské štáty, vrátane Slovenska a Rumunska, uzatvorili počas pandémie celé rómske osady a pri vstupe vytvorili kontrolné stanovištia, čím sťažovali prístup k zdravotnej starostlivosti pre priestorovo segregované spoločenstvá. Úrady mali navyše problémy zabezpečiť pre nich základnú zdravotnú starostlivosť, keďže samotní lekári odmietali do oblastí chodiť.

Zatiaľ čo úrady v niektorých členských štátoch, napríklad na Slovensku, začali zásobovať rómsku komunitu čistou vodou v kontajneroch, mimovládne organizácie tvrdia, že jednorazové zásahy nestačia.

„Chceme vidieť, že prostriedky, smerujúce z rozpočtu regionálneho rozvoja na vybudovanie vodovodného a kanalizačného systému, putujú aj do týchto komunít,“ uviedla Hrabanová pre portál EURACTIV.com.

Radost Zaharieva, koordinátorka politík v Európskej aliancii pre verejné zdravie (EPHA) uviedla, že v nasledujúcich mesiacoch budeme vidieť následky uzatvárania rómskych komunít počas pandémie na ich zdraví. Rómovia už teraz trpia vyššou mierou chronických chorôb.

Rómske osady sú často husto osídlené, majú preplnené domácnosti, v ktorých žije aj niekoľko generácií veľkých rodín, pričom majú obmedzený prístup k základným verejným službám, ako je napríklad zber odpadu.