Rakúske zníženie prídavkov na zahraničné deti je podľa Únie diskriminačné

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Nový zákon sa výrazne dotkne aj Slovákov, ktorí pracujú v Rakúsku, ale ich deti v krajine nežijú. Podľa Európskej komisie ale žiadny zamestnanec nesmie byť diskriminovaný na základe svojej štátnej príslušnosti

Rakúsky parlament v stredu (24. októbra) schválil novú indexáciu prídavkov na deti. Ide o jeden z hlavných predvolebných sľubov novej vlády a môže sa postarať o spory s Európskou úniou, ktorá už avizovala, že novelu zákona preskúma z hľadiska jej súladu so zakladajúcimi zmluvami EÚ.

Na základe novej legislatívy majú byť prídavky občanom EÚ pracujúcim v Rakúsku, ktorých deti zostali v zahraničí, upravené podľa úrovne cien v ich domovskej krajine. To ovplyvní najmä pracovníkov z východu Európy, kde sa ceny pohybujú hlboko pod priemerom EÚ.

Rakúsko tak napríklad bude dávať na jedno slovenské dieťa o tretinu menej ako dnes. Na Slovensku má mesačný detský prídavok hodnotu 23,68 eura.

Opatrenie by sa podľa rakúskych štatistík mohlo dotknúť približne 30-tisíc detí žijúcich na Slovensku, ktorých rodičia majú zamestnanie v alpskej krajine. V Rakúsku našli uplatnenie najmä opatrovateľky a zdravotné sestry.

„Je to otázka čestnosti“

„Akonáhle bude zákon definitívne schválený a vyhlásený, Európska komisia vyvodí závery a využije svoje možnosti ochrankyne zmlúv,“ povedal pre rakúsky Kurier hovorca komisie Christian Wigand.

Komisárka pre sociálne záležitosti Marianne Thyssenová už niekoľko mesiacov zdôrazňuje zásadný postoj Bruselu, podľa ktorého indexácia nie je na základe práva EÚ povolená. V odpovedi na dopyt z Európskeho parlamentu napísala: „Je potrebné pripomenúť, že na základe zmluvy žiadny zamestnanec nesmie byť diskriminovaný na základe svojej štátnej príslušnosti.“

Podľa Wigarda je to „otázka čestnosti“. „Ak zamestnanci prispievajú do národného systému, musia dostávať rovnaké príspevky. Detské prídavky nie sú sociálna podpora.“

Rakúsko chce znížiť rodinné dávky na deti, ktoré žijú v zahraničí

Slovákom pracujúcim v Rakúsku by sa dávka mohla znížiť o viac než 50 eur. Európska únia bude musieť rozhodnúť, či by bola zmena v súlade s jej pravidlami.

Akonáhle zákon podpíše prezident a legislatíva nadobudne právoplatnosť, začne ju preverovať Komisia. Vzhľadom na predchádzajúcu kritiku môže varovný list doraziť do Viedne veľmi skoro.

„Môže to ísť veľmi rýchlo,“ povedal pre Kurier nemenovaný právny expert. „Najmä vtedy, keď Komisia má v danej oblasti vysokú politickú prioritu. Inými slovami, ak to uzná za zlé, bude reagovať rýchlo.“

Rakúsko v roku 2016 vyplatilo na detských prídavkoch zhruba 4,77 miliardy eur a k tomu aj daňový odpočet pre dva milióny detí. Z tejto sumy išlo 291 miliónov eur na 130-tisíc detí s trvalým pobytom v zahraničí. Viedeň odmietla kritiku, že byrokratické náklady na nový spôsob výpočtu presiahnu možné úspory, ktoré vláda odhaduje na 114 miliónov eur.

Prípad pre Súdny dvor EÚ

Nemecký Spiegel Online uvádza, že indexácia sa dotkne detí žijúcich v zahraničí, aspoň podľa trvalého pobytu. Portál ponúka modelový výpočet. Trojročné dieťa podľa neho dostáva v súčasnosti mesačne 172 eur. V budúcnosti dostane dieťa žijúce v Maďarsku 97 eur. Pokiaľ má adresu trvalého pobytu v Rumunsku, dostanú rodičia iba 85 eur.

Pellegrini a Kurz: Zbližovanie predsedníctiev V4 a EÚ

Rakúsky kancelár hovorí, že chce pomôcť prekonať napätie medzi Vyšehradskou štvorkou a Nemeckom. Slovensko, ako budúca predsednícka krajina V4, sľubuje asistenciu.

Brusel však odmieta argument, že aj Komisia indexuje platy svojich úradníkov. Podľa neho sa platy upravujú na základe miesta práce. Úradník v Rumunsku zarába menej než v Bruseli, keďže tam sú životné náklady nižšie než v Belgicku.

Kritike sa novela nevyhla ani v samotnom Rakúsku. Opozícia očakáva, že schválená indexácia skončí na Súdnom dvore EÚ. „Parlamentom schválená legislatíva skončí na Súdnom dvore, keďže indexácia rodinných prídavkov na základe trvalého pobytu v rámci EÚ je protiprávna,“ povedal pre Spiegel rakúsky europoslanec Othmar Karas. Proces na pôde Súdneho dvora trvá v priemere 1,5 roka. Ak rakúska vláda neuplatní rozhodnutie súdu, môže Komisia od dvora požadovať pokutu.