Rakúsko už nebude môcť posielať slovenským deťom nižšie rodinné prídavky

Súdny dvor EÚ označil znižovanie rodinných prídavkov pre pracujúcich z iných krajín za diskriminačné. [TASR/Miroslava Cibulková]

Rakúsko sa v roku 2019 rozhodlo upravovať sociálne príspevky podľa životnej úrovne v krajine, kde bývajú deti pracovníka. Pre Slovákov, ktorí za prácou dochádzali do Rakúska, to znamenalo zníženie príspevkov. Súdny dvor EÚ teraz rozhodol, že táto praktika je diskriminačná, a naša susedná krajina bude musieť zákon zmeniť.

Súdny dvor EÚ rozhodol, že prispôsobenie rodinných prídavkov a rôznych daňových výhod, ktoré Rakúsko poskytuje pracovníkom v závislosti od štátu bydliska ich detí, je v rozpore s právom Európskej únie. Týka sa to aj Slovákov pracujúcich v Rakúsku.

Luxemburský súd zdôraznil, že tento mechanizmus predstavuje neodôvodnenú nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti migrujúcich pracovníkov a v celom rozsahu vyhovel žalobe podanej Európskou komisiou.

Radu Európy znepokojujú prejavy nenávisti voči menšinám v slovenskej politike

Poradný výbor Rady Európy vydal svoj piaty posudok o Slovensku. Radí najmä zlepšiť vzdelávanie rómskych detí a podporu národnostných menšín. Osobitne je znepokojený z protimenšinovej rétoriky v politickom priestore a na internete. 

Rakúsko 1. januára 2019 zaviedlo mechanizmus na výpočet paušálnej sumy rodinných prídavkov a rôznych daňových výhod, ktoré poskytuje pracovníkom, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte. Tie mohli byť zvýšené, ale v praxi skôr znížené, v závislosti od cenovej úrovne v dotknutom členskom štáte.

Komisia na základe domnienky, že tento prispôsobovací mechanizmus je v rozpore s únijným právom, podala na Súdny dvor EÚ žalobu proti Rakúsku. Komisiu podporovali: Česká republika, Chorvátsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, zatiaľ čo Dánsko a Nórsko podporili Rakúsko.

Súdny dvor skonštatoval, že dotknuté rodinné prídavky a daňový bonus na vyživované dieťa predstavujú rodinné dávky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Tie pritom nemajú podliehať žiadnemu zníženiu alebo zmene na základe toho, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte. Nariadenie vyžaduje striktnú rovnocennosť.

Sporný mechanizmus sa dotýka predovšetkým migrujúcich pracovníkov, ktorých deti zvyčajne zostanú žiť v rodnom štáte. Veľká väčšina takýchto pracovníkov pochádza z členských štátov, v ktorých sú životné náklady v porovnaní s Rakúskom nižšie. Rakúsky mechanizmus teda zabezpečil, že budú dostávať nižšie dávky a daňové výhody než ich rakúski kolegovia.

Výška európskej minimálnej mzdy bude iba odporúčaním

Spravodajcovia z europarlamentu chceli štátom prikázať, aby najnižšie mzdy dosahovali aspoň 50 percent priemerných platov v krajine. Takáto požiadavka ale v procese vypadla, pre štáty teda nebude záväzná. Mzdy by sa však mali odvíjať aj od miery pracovnej chudoby v krajine a od životných nákladov.

„Končí veľká nespravodlivosť voči Slovákom pracujúcim v Rakúsku. Slovenské deti už Rakúskom nebudú diskriminované,” reagovala na rozhodnutie europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (zvolená za SaS, RE).

Podľa nej to v praxi znamená, že Rakúsko musí kritizovanú legislatívu zrušiť alebo zmeniť tak, aby sa odstránil rozpor s právom EÚ a nedochádzalo k diskriminácii. V opačnom prípade môže eurokomisia podať ďalšiu žalobu pre nevykonanie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

„V takom prípade by však po krátkom súdnom procese hrozili Rakúsku veľmi vysoké sankcie vo forme penále za každý deň omeškania a paušálna finančná pokuta,” vysvetlila Ďuriš Nicholsonová.