Z výskumu prezentovaného na podujatí, na ktorý sa podujal kolektív autorov, vzišli vôbec prvé dáta mapujúce stav dobrovoľníctva na Slovensku. Publikácia „Dobrovoľníctvo na Slovensku. Výskumné reflexie“ (Iuventa – Slovenský inštitút mládeže, 2012) má slúžiť aj ako základný zdroj informácií pre tvorcov štátnej politiky dobrovoľníctva. Tému malo dostať do popredia aj vyhlásenie minulého roku 2011 za Európsky rok dobrovoľníctva.
Dobrovoľníctvo je podľa základnej charakteristiky práca vykonávaná bezplatne, slobodne a v prospech iných ľudí, organizácií, prírody, spoločnosti ako takej. Organizované alebo formálne dobrovoľníctvo zastrešujú zväčša rôznorodé organizácie, pri neformálnom človek mnohokrát ani nevie, že jeho susedská či iná výpomoc sa dá označiť za dobrovoľnícku prácu.
Z výskumu vyplýva, že Slováci sa v porovnaní s EÚ zapájajú do formálnych dobrovoľníckych aktivít priemerne (27 % dospelej populácie). Medzi nimi prevažujú tí, čo tak robia dlhodobo. Veľká časť populácie sa venuje neformálnemu dobrovoľníctvu, ženy výrazne viac a takmer denne. Pokiaľ ide o vek, je rozloženie rovnomerné, výraznejšie nižšie zapájanie sa zmapovali výskumníci medzi skupinou stredoškolákov (15-19) roční. Platí, že čím vyššie vzdelanie ľudia majú, tým je ich angažovanosť v takýchto aktivitách vyššia.
Medzi činnosťami prevažujú oblasť sociálnych služieb, životného prostredia, umenia a kultúry, športu náboženské a cirkevné aktivity a práca pre detské či mládežnícke organizácie.
Najčastejším dôvodom, ktorý ľudia uvádzajú prečo dobrovoľnícke aktivity nerobia je, že ich nikto priamo nepožiadal o pomoc. Stále podľa odborníkov platí, že noví dobrovoľníci prichádzajú najmä na podnet svojich známych, po tom, čo sa s nimi niekto osobne podelil o svoje skúsenosti alebo ich priamo oslovil o pomoc.
V reprezentatívnom prieskume výskumníci vôbec nepoužili slovo „dobrovoľník“ či „dobrovoľníctvo“. Respondentov sa pýtali, či za sledované obdobie vykonávali činnosti s charakteristikami typickými pre dobrovoľnícku prácu.
Motívy
U Slovákov podľa prieskumu stále prevládajú altruistické motívy (presvedčenie o dôležitosti pomáhať druhým, túžba nadviazať nové priateľstvá) pre výkon dobrovoľníctva. Väčší podiel dobrovoľníkov sa dá vystopovať medzi veriacimi. Vo svete evidujú rastúci trend tzv. „selfish volunteer“, dobrovoľmíka, ktorý primárne sleduje svoj vlastný osobnostný rozvoj a snahu pomôcť svojej kariére. Jeho aktivity sú skôr epizodálne a potrebuje jasnú dobrovoľnícku ponuku. U nás je podľa jednej z autoriek publikácie Alžbety Brozmanovej Gregorovej takýchto ľudí pomenej. Sledujú ale trend nástupu znalostných dobrovoľníkov, ktorí sa radi realizujú vo svojej oblasti expertízy, napríklad fotografi či iní „kreatívci“.
Hoci pri dobrovoľníckej práci človek nadobúda nové zručnosti, drvivá väčšina si ich neuvádza v životopise ak sa uchádza o pracovnú pozíciu.
Legislatíva spoznala dobrovoľníctvo
Splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač je spokojný, že sa za predčasne ukončené volebné obdobie podarilo prijať zákon o dobrovoľníctve. Z jeho obsahu vypichol najmä možnosť pre toho, kto dobrovoľne odpracuje (formálne) aspoň 40 hodín ročne asignovať až 3 % dane pre vybraný subjekt. „Som rád, že Ministerstvo financií nakoniec ustúpilo“, povedal Vagač. Vyzdvihol aj možnosti samospráv podporovať dobrovoľníctvo cez odpúšťanie daní. Splnomocnenec tvrdí, že zákon je len prvý krok a treba si počkať na skúsenosti z jeho uplatňovania z praxe. Otázkou tiež ostáva pod, aký rezort či úrad bude agenda dobrovoľníctva ďalej spadať. Je viacero možností a ako viete „polčas rozpadu splnomocnencov je veľmi krátky“, hovorí Vagač.
Rok po
Cieľom národného programu v rámci Európskeho roka, ktorý koordinovala organizácia IUVENTA bolo získať informácie o stave dobrovoľníctva na Slovensku a zvyšovať povedomie o tejto aktivite medzi verejnosťou. Gabriela Gliševičová z Iuventy tvrdí, že Európsky rok na Slovensku pomohol zosieťovaniu dobrovoľníckych organizácií cez virtuálne ale aj fyzické fóra ale tiež k preniknutiu dobrovoľníctva do povedomia. „Aj tí čo nevedeli, že robia dobrovoľníctvo, to teraz vedia“, hovorí Gliševičová.
Pohľad aktérov
Katarína Nikodemová, koordinátorka dobrovoľníkov v Greenpeace tvrdí, že dobrovoľníctvo nie je cieľa ale nástroj k dosiahnutiu iného cieľa. Ním môže byť napríklad aktívne občianstvo, resp. nepriama výchova k občianskemu aktivizmu.
Anna Šmehilová z mestského zastupiteľstva v Nitre si myslí, že vyhlásenie Európskeho roka dobrovoľníctva prispel ku konkrétnym zmenám v Nitre, napríklad sa podarilo presadiť vznik dobrovoľníckeho centra a rozbehnúť celú škálu aktivít.
Biznis sektor by uvítal legislatívnu úpravu. Ak napríklad v rámci plateného pracovného času vyčleňuje firma deň, ktorý zamestnanci môžu venovať dobrovoľníctvu, firma by si to mohla vykázať ako daňový náklad, čo v súčasnosti nemôže, keďže zamestnanec nevykonáva činnosť podľa pracovnej zmluvy, upozorňuje Daniel Géč z Provident Financial.
Odporúčania
Na Slovensku vznikla nová zastrešujúca organizácia Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií, ktorá združuje 4 z piatich dobrovoľníckych centier na Slovensku. Za svoju úlohu považujú obhajovať záujmy svojich členov, viesť dialóg s vládou a zástupcami politických strán, vysvetľuje riaditeľka Alžbeta Mračková.
Prezentovala odporúčania, ktorá vzišli z konzultácií európskych dobrovoľníckych organizácií počas Európske roka publikovaných pod názvom PAVE – Policy Agenda for Volunteering in Europe. Sústreďujú sa na 5 oblastí – infraštruktúra dobrovoľníctva, právny rámec, kvalita dobrovoľníctva, oceňovanie dobrovoľníctva a zvyšovanie povedomia.
Na stredajšom (28.3.) podujatí v Európskom informačnom centre sformulovali zástupcovia slovenských mimovládnych organizácií pracujúcich s dobrovoľníkmi odporúčania pre novú slovenskú vládu, ktoré by mohli byť reflektované v programovom vyhlásení:
- Medzisektorová spolupráca vo vzdelávaní k aktívnemu občianstvu a dobrovoľníctvu – spolupráca s miestnym zastupiteľstvom, ale aj s miestnymi MVO na vzdelávaní k dobrovoľníctvu vo formálnom vzdelávacom systéme (od predškolského veku), pripravovať pedagógov, aby boli schopní vzdelávanie k dobrovoľníctvu uskutočňovať
- Napĺňanie Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti
- Rozšírenie možnosti medializácie dobrovoľníctva a aktivít neziskových organizácií, zabezpečiť ich väčšie zastúpenie vo verejnoprávnych médiách
- Oceňovanie dobrovoľníkov na celoslovenskej úrovni
- Udržanie a rozvíjanie programu na vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín, ktorý vznikol tento rok na ministerstve zahraničných vecí (Slovak Aid),
- Zabezpečenie úhrady sociálneho a zdravotného poistenia pre dobrovoľníkov vyslaných do zahraničia štátom
- Realizácia štatistického merania ekonomickej hodnoty dobrovoľníckej práce štatistickým úradom SR podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ako je to uvedené v Európskom projekte merania dobrovoľníctva, ktorý zabezpečí porovnateľnosť s inými európskymi krajinami
- Uľahčenie administratívnych a byrokratických procesov po príchode dobrovoľníkov z tretích krajín na Slovensko