Slovensko je jediná európska krajina, ktorá ešte neprijala štandardný kurzarbeit

Ilustračný obrázok. Na snímke zamestnanci automobilky Volkswagen Slovakia a.s. odchádzajú z práce po obnovení výroby v Bratislave 20. apríla 2020. [TASR/Martin Baumann]

Slovensko musí pripraviť zdroje na pokrytie sociálnych výdavkov počas podobných krízových situácii ako je tá v súvislosti s pandémiou, hovoria odbory. Kurzarbeit je lacnejší ako dávka v nezamestnanosti a mal by sa na Slovensku zaviesť, zhodujú sa zástupcovia priemyslu aj odborov.

Takmer vo všetkých krajinách Európskej únie dochádza k hromadnému prepúšťaniu. To spúšťa sociálnu krízu a zvýrazňuje potrebu hovoriť o formách podpory zamestnancov a zamestnávateľov. Online diskusia EURACTIV Slovensko s bratislavskou kanceláriou Friedrich Ebert Stiftung „COVID-19: Ako zabrániť sociálnej kríze“ sa venovala opatreniam, ktoré sa prijímajú na zmiernenie krízy a spôsobom, akým sú prijímané. Pomenovala aj možné príležitosti krízy vo vzťahu k sociálnemu systému.

Podpredsedníčka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová zdôrazňuje potrebu širokého dialógu na všetkých úrovniach medzi sociálnymi partnermi. Na vládnej úrovni je podľa Uhlerovej dôležité komunikovať s veľkými aj malými zamestnávateľmi a nevynechávať v tomto dialógu ani Hospodársku a sociálnu radu ako zástupcu zamestnancov. „Tento týždeň sme na jej pôde začali diskutovať o ekonomických opatreniach pre naštartovanie ekonomiky po koronakríze, čo robiť s minimálnou mzdou pre rok 2021 a o zriadení ekonomického sociálneho krízového štábu pri tripartite. To sa však malo diať už pred niekoľkými týždňami,“ uviedla Uhlerová.

Odborári podľa Uhlerovej od začiatku pandémie apelovali hlavne na zachovanie zamestnanosti a pracovných miest s podmienkou zachovania príjmov. „To znamená aj predpoklad pre istú podporu spotreby do budúcnosti, ktorá by mala byť hnacím motorom pre naštartovanie ekonomiky,“ tvrdí Uhlerová. Podpora by podľa nej mala byť okamžitá, univerzálna a celoplošná. Prvotná vládna pomoc smerovaná hlavne pre malé a stredné podniky a živnostníkov, ktorí sú najviac zraniteľnou skupinou, bola podľa Uhlerovej administratívne náročná a navyše s množstvom obmedzení. Vylučovala pritom veľký počet iných podnikov.

Diskusia | COVID-19: Ako zabrániť sociálnej kríze

Prepad ekonomiky v dôsledku pandémie COVID-19 bude pravdepodobne hlbší, než v rokoch 2008-9. Vlády členských krajín aj európske inštitúcie pripravili viacero opatrení, ktoré majú tlmiť dopad krízy na ekonomiku a sociálnu sféru.

Podľa Miriam Letašiovej, generálnej riaditeľky sekcie podnikateľského prostredia a inovácií na Ministerstve hospodárstva SR, sme sa v prvej vlne zamerali na všeobecné a plošné nástroje, ktoré mali zachrániť zamestnanosť a pomôcť firmám. Nie vo všetkých prípadoch boli účinné. Ďalšie opatrenia by mali byť smerované tak, aby pomáhali firmám prispôsobiť sa hlavne dlhodobým výzvam v oblasti digitalizácie a automatizácie. Uhlerová zároveň vidí problém v tom, že Slovensko nemá vlastné zdroje, z ktorých by mohlo čerpať prostriedky v krízových situáciách.

Odbory navrhujú odklad splátok rôznych úverov a hypoték pre zamestnancov. Podľa Uhlerovej by mal byť vytvorený a využitý priestor na vyjednávanie s bankami o oveľa výhodnejších a ústretovejších opatreniach, napríklad o znížení úrokových sadzieb na nulu. „Schválilo sa len odloženie splátok na niekoľko mesiacov. Samotný spotrebiteľ však bude musieť aj tak splátky zaplatiť, pričom úrokové zvýhodnenie v tomto opatrení nijako necítiť,“ myslí si Uhlerová. Odborári takisto odmietajú do budúcnosti akékoľvek opatrenia, ktoré by obmedzovali pracovnoprávnu ochranu zamestnancov. Kríza podľa Uhlerovej nie je priestor pre vytváranie nových pracovných miest a flexibilizáciu pracovného práva ale pre udržanie aktuálnych miest a ochranu zamestnancov.

Slovensko neprijalo štandardný kurzarbeit

Podľa Andreja Lasza, generálneho tajomníka Asociácie priemyselných zväzov, zažívame úplne inú krízu ako v roku 2008. Málokto čakal, že sa ekonomika z jedného dňa na druhý zastaví a príjmy sa úplne stratia. Lasz sa prihovára za postupné uvoľňovanie opatrení pri dodržiavaní prísnych hygienických podmienok.

Podporuje myšlienku kurzarbeit-u. „Sme jediná európska krajina, ktorá ešte neprijala štandardný kurzarbeit, ktorý trefnejšie nazvali Česi ako dávku dočasnej nezamestnanosti,“ vysvetľuje. Jedná sa o finančnú dávku medzi štátom a zamestnancom vypočítanú z jeho mzdy. Krajiny, ktoré sú na to pripravené, ju vyplácajú priamo z úradu práce, napríklad Nemecko. Ostatné na to využívajú zamestnávateľov.

„Kurzarbeit je pre štát trikrát lacnejší ako dávka v nezamestnanosti. Toto by mal byť jediný výpočet, ktorý má štát zaujímať. Ak opatrenia preženieme, štát nebude mať peniaze na vyplácanie dávok v nezamestnanosti,“ myslí si Lasz.

Podľa Letašiovej je kurzarbeit v zahraničí jeden z najpoužívanejších modelov. Ministerstvo hospodárstva zvažovalo zavedenie tohto systému v krízových situáciách už dávnejšie. Lasz však reaguje, že ani v novom programovom vyhlásení vlády sa kurzarbeit nezavádza. „Asi by bolo potrebné vládu presvedčiť, že by sme nemali byť jediná republika, ktorá to nemá.“

Na Slovensku bolo podľa Lasza prijaté opatrenie o refundácii časti nákladov na zamestnancov s určitým limitom. „Vláda povie, že viac ako 880 eur vám nedáme. Lenže priemerná mzda v priemysle je 1200 eur, niekde až 1500,“ vysvetľuje. Tri zachránené miesta v rámci kurzarbeitu však podľa neho stoja presne toľko, ako jeden nezamestnaný.

Podľa riaditeľky kancelárie Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku, Zuzany Homer, budeme musieť do budúcnosti prehodnotiť aj daňové zaťaženie a daňový mix a uvažovať napríklad o digitálnej či environmentálnej dani. Bude možno potrebné priebežne napĺňať Fond nezamestnanosti, na ktorý treba myslieť už teraz. „Nečakali sme, že príde kríza spojená s pandémiou ale mohli sme predpokladať, že príde ochladzovanie ekonomiky,“ dodáva.

Uhlerová tvrdí, že je nevyhnutné na Slovensku zaviesť progresívne zdaňovanie. „Treba odbremeniť nízko príjmové skupiny a viac zaťažiť vysoko príjmové časti obyvateľstva.

Inovácie ako otázka prežitia

Koronakríza zvýrazňuje výzvy a príležitosti pre firmy aj ekonomiku ako je digitalizácia a automatizácia. Podľa Letašiovej musia firmy inovovať, aby prežili a boli konkurencieschopné. Je podľa nej užitočné nadväzovať na strategické kroky Únie ako je Európsky ekologický dohovor, cirkulárna ekonomika, 5G siete či nové obchodné modely. Podľa Letašiovej by malo byť snahou dostať jeden sektor na svetovú úroveň a prioritizovať tri až štyri ďalšie oblasti, aby Slovensko znížilo závislosť na automobilovom priemysle.

S tým súhlasí aj Andrej Lasz, ktorý zdôrazňuje, že automobilový priemysel je pre slovenskú ekonomiku veľmi dôležitý. „Slovenská ekonomika je závislá od vývozov automobilov a elektroniky, čo je veľmi ľahko postihnuteľné krízou,“ vysvetľuje. Dnes podľa neho tento priemysel zamestnáva 170 tisíc zamestnancov. „Keď si to premeníte na reálne čísla, povedzme traja ľudia v jednej domácnosti, to je jeden až jeden a pol milióna občanov, ktorí sú naviazaní na tento priemysel.“

Podcast si môžete vypočuť aj na:

Soundcloud

Apple podcasty

Google podcasty

Spotify

PodBean

Sticher

CastBox

Overcast

Podcastadict