Staroba začína na Slovensku skôr

Zdroj: Európska komisia

Slováci viac ako priemer Európy vnímajú negatívne ľudí nad 55 rokov. Podľa 48 % Slovákov sú vnímaní „skôr negatívne“. Európsky priemer ľudí, ktorí majú takýto názor o svojej krajine je 28 %.

„Skôr pozitívne“ sú starí ľudia na Slovensku vnímaní podľa 38 % (Európsky priemer je 61 %). Európska ani slovenská populácia sa ale starnutia obyvateľstva ako spoločenskej výzvy zväčša neobáva.

Európska komisia si nechala vypracovať špeciálny prieskum Eurobarometer  pri príležitosti začiatku Európskeho roka aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity.

Slováci indikujú nižšie hodnoty veku, do ktorého si myslia, že budú schopní vykonávať svoje súčasné zamestnanie. Podobne je len 22 % Slovákov ochotných pokračovať v práci po dosiahnutí veku, v ktorom by mali nárok na dôchodok. To je v rozpore s jedným z hlavných cieľov politiky aktívneho starnutia:

„Podnecovanie starších pracovníkov k zotrvaniu v zamestnaní, ktoré si vyžaduje najmä zlepšenie pracovných podmienok a ich prispôsobenie zdravotnému stavu a potrebám starších pracovníkov, aktualizáciu ich zručností poskytovaním primeraného prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a preskúmanie systému daní a sociálnych dávok v záujme zabezpečenia účinných stimulov pre dlhšie zotrvanie v práci.“

Najmenšia chuť pracovať je u ľudí, ktorí robia manuálne – 15 %. Naopak najvyššia (38 %) je u samostatne zárobkovo činných ľudí.

Len 12 % opýtaných na Slovensku súhlasí s názorom, že by sa mal oficiálny dôchodkový vek do roku 2030 zvýšiť. V Európe je to v priemere dvojnásobný podiel respondentov. Prospešnosť starších ľudí v spoločnosti väčšina ľudí vidí napríklad v staraní sa o vnúčatá (82 %, na Slovensku aj  celkovo v EÚ) ale tiež ako finančnú podporu svojich rodín, spotrebiteľov a dobrovoľníkov. Podľa Eurobarometra sa na Slovensku sa venuje dobrovoľníckej práci 32 % ľudí starších ako 55 rokov, čo je približne rovnaký podiele ako v populácii v tzv. produktívnom veku.

Rozdiel v európskom a slovenskom vnímaní sa prejavil aj v otázke, čo najužitočnejšie by vláda mohla urobiť, aby pomohla ľuďom, ktorí s starajú o starších členov rodiny? Až 65 % si myslí, že by mali za svoju činnosť dostávať finančnú odmietnu. V EÚ tento názor zdieľa len 44 %. Spomedzi opatrení nasleduje pružná pracovná doba a dôchodkové kredity.

Z priemerného vyhodnotenie odpovedí na otázku v akom veku začnú ľudia považovať človeka za starého  vyplynulo, že na Slovensku je to v 58 rokoch. Európsky priemer je na úrovni 64. Ako mladý prestáva byť človek vnímaný podľa Slovákov v 39 rokoch, podľa občanov celej EÚ v 42 rokoch.

Respondentov sa v prieskume pýtali aj na to, ktorá zo zoznamu inštitúcií zohráva pozitívnu úlohu pri riešení problémov spojených so starnutím v tej-ktorej krajine. Najpozitívnejšie vyšli organizácie starších ľudí a mimovládne organizácie a hneď za nimi náboženské organizácie a cirkvi (80 %). Slováci tiež viac ako priemer EÚ dôverujú v tejto otázke európskym inštitúciám.

Pozície

László Andor, komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie k výsledkom prieskumu dodal: „Dnes nám Eurobarometer ukázal, že ľudia sú pripravení viesť aktívny život aj v staršom veku. Som presvedčený, že tento Európsky rok bude katalyzátorom, ktorý zmobilizuje občanov, zainteresované strany a zákonodarcov k podpore aktívneho starnutia a k pozitívnemu riešeniu výziev, ktoré so sebou starnutie prináša.“