Súdny dvor rozhodol o dávkach pre európskych migrantov

Zdroj: EurActiv

Občania krajín EÚ môžu v inom členskom štáte zotrvať až tri mesiace bez nutnosti registrovať sa alebo sa poistiť. Podobne môžu členské štáty v prvých mesiacoch vylúčiť týchto občanov z nároku napríklad na podporu v nezamestnanosti.

Súdny dvor EÚ tak objasnil dlhoročný spor španielskej rodiny Joela Peña Cuevasa a nemeckého úradu práce, ktorý im podporu za prvé mesiace strávené v Nemecku odmietol vyplatiť. Matka rodiny bola v tom čase už zamestnaná a prispieval do nemeckého sociálneho systému.

Podľa súdu podpora nie je určená na uľahčenie získania práce ale na zabezpečenie prostriedkov za dôstojný život.

„Odsúhlasenie nároku na sociálnu pomoc občanom EÚ, od ktorých sa nevyžaduje dostatok prostriedkov na živobytie by mohlo viesť k hromadným presunom a vytvoriť neprimeranú záťaž na sociálne systémy,“ komentoval ešte v júni generálny advokát Wathelet vo svojom posudku, ktorý do značnej miery Súdny dvor akceptoval v minulo týždňovom rozhodnutí.

Na rozdiel od generálneho advokáta si ale súd myslí, že členské štáty nemusia skúmať jednotlivé prípady ale môžu prístup k dávkam v prvých troch mesiacoch odmietnuť automaticky.

Súdny dvor už v novembri 2014 stanovil, že členské štáty môžu zo sociálneho systému vylúčiť občanov členských štátov, ktorí sa presťahovali na jeho územie bez toho, aby sa uchádzali o zamestnanie. Toto rozhodnutie malo odradiť „sociálnych turistov“ z iných členských krajín.

V rozhodnutí z roku 2015 Súdny dvor EÚ uviedol, že členské krajiny môžu migrujúcich Európanov zo systému vylúčiť aj prípade, že už v danej členskej krajine určitý čas pracujú, ak to nie je v rozpore s princípom rovnakého prístupu. To napríklad umožnilo Nemecku odmietnuť poskytovanie dávok z benefičného systému Hartz 4 pre pracujúcich migrantov, ktorí do systému prispievali kratšie ako požadovaný rok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová na margo rozhodnutia povedala, že „zodpovednosť za rôzne systémy sociálnych dávok neleží na pleciach Bruselu, ale na pleciach členských štátov“.

Kancelárka v minulosti podporila aj požiadavky britského premiéra Davida Camerona na obmedzenie prístupu k sociálnym  príspevkom pre zamestnancov prichádzajúcich do Británie z iných častí EU. „Pokiaľ ide o sociálnu starostlivosť, neexistujú medzi Britániou a nemeckom žiadne nezhody,“ citoval Merkelovú nemecký EurActiv.

Obmedzenie prístupu k dávkam bolo jednou z požiadaviek britského premiéra pri vyjednávaní „reforiem EÚ,“ ktoré by mu pomohli podporiť v júnovom referende o Brexite kampaň za zotrvanie Británie v EÚ.

Nemecká ministerka práce Andrea Nahles koncom roka 2015 oznámila, že sociálnu pomoc pre migrantov z iných krajín EÚ by mohli na základe rozhodnutia spolkového súdu obmedziť.  Kancelárka Merkelová pred pár dňami naznačila, že dohoda s Britániou o limitovanom prístupe k niektorým špecifickým dávkam by mohla platiť aj pre Nemecko.