Za nedostatkom žien v politike môže byť autocenzúra

Tieto závery priniesla minulotýždňová diskusia (11. marca) Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu s názvom Účasť žien na verejnom živote, ktorej sa zúčastnili predstaviteľky slovenského politického, podnikateľského, či mimovládneho sektora. Diskusia sa konala pri príležitosti 100. výročia Medzinárodného dňa žien.

Hoci sa od zavedenia tohto sviatku podarilo prijať mnohé zákony presadzujúce rodovú rovnosť, podľa prieskumov v Európskej únii naďalej pretrváva diskriminácia. Nedávne výsledky uvádzajú, že na vrcholových postoch sú v súčasnosti len tri percentá žien. Analytička Inštitútu pre verejné otázky Jarmila Filadelfiová síce priznáva, že v určitom ohľade môže ísť aj „o vnútornú autocenzúru žien a pocit, či to zvládnu", často zároveň chýba politická vôľa na presadenie nástrojov podporujúcich rovnoprávnosť.

Zákony nestačia

Rovnaké odmeňovanie sa spomína už v Rímskych zmluvách, ktoré patria medzi dokumenty zakladajúce Európsku úniu. Napriek tomu je aj v súčasnosti rozdielnosť platov medzi mužmi a ženami jednou z najčastejších sťažností. Rovnako aj Správa o rovnosti mužov a žien, ktorú EÚ vydáva už desať rokov, spomína stále rovnaké výhrady. Podľa europoslankyne Anny Záborskej (KDH, EĽS) je to dôkazom toho, že zákony samotné nestačia. „Často si myslíme, že tým, že je niečo na papieri už viac nie je potrebné za to bojovať," dodala Záborská.

Na druhej strane sú však zákony z dielne Európskej únie prospešné v tom, že „nás nútia meniť tie naše, skostnatené," povedala štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Lucia Nicholsonová (SaS). Doplnila však, že „hoci tak nie vždy musíme vymýšľať teplú vodu, zmeny neprídu zo dňa na deň".

Obe panelistky diskusie sa tak zhodli na tom, že prvoradé je zmeniť postoj spoločnosti a „prekonať rodovo stereotypné predstavy," uvádza Filadelfiová.

Slovensko „nepochopilo kvóty"

Jedným z nástrojov ako tento cieľ dosiahnuť z dlodobého hľadiska je napríklad zavedenie kvót- teda povinné minimum účasti žien v parlamente, či na kandidátnych listinách jednotlivých politických strán. Podľa Hajšela je však za zavedenie kvót v Európskej únii len 19 percent žien. „Odmietam, že som číslo. Musím presvedčiť, že si to miesto zaslúžim," uvádza poslankyňa Renáta Zmajkovičová jeden z argumentov proti zavedeniu kvót na Slovensku. Predsedkyňa Správnej rady Únie žien Slovenska Irena Belohorská dopĺňa: „Post by mal byť obsadený podľa toho, kto čo vie."

Ako však dodáva Filadelfiová, každý sa zamýšľa len nad negatívami a "doposiaľ sme na Slovensku nehľadali odpoveď, prečo kvóty zaviesť". Dopĺňa, že krajine tento postoj vyčíta aj Európska únia s tým, že sme nepochopili ich význam. „Kvóty nie sú len preto, aby boli, ale aby sa zabezpečilo, že ženy sa budú podieľať aj na aktívnej politike a budú spolurozhodovať o tom, kam pôjdu zdroje zo štátneho rozpočtu." Čiastočne by sa tak podľa nej zabránilo tomu, aby sa prijímali rozhodnutia na úkor žien, najmä žien- matiek.

Ako dodali viaceré panelistky, v súčasnom volebnom období je v slovenskom parlamente len 26 percent žien, teda „sme niekde na úrovni začiatku 90.rokov. Za 17 rokov sa nám podarilo dosiahnuť nulový pokrok v obsadení parlamentu," prízvukuje Filadelfiová a dodáva, že v Poľsku už boli prijaté kvóty a platí, že ak strana nemá na kandidátskej listine minimálne 35 percent žien, nie je registrovaná. Kandidátska listina navyše nikomu negarantuje miesto v parlamente a vo voľbách je to už len o šikovnosti, nie o pohlaví, takže argument o nespravodlivom obsadení sa tým stráca, dopĺňa Filadelfiová.

Žena a rodinný život

Podľa Nicholsonovej je však potrebné zohľadniť aj to, že o politiku má záujem podstatne menej žien ako mužov. Na ženy vo verejnom živote sa zároveň stále pozerá s nedôverou. „Často na mňa okolie útočí, že som išla do politiky s malými deťmi," uviedla štátna tajomníčka. Moderátorka a podnikateľa Alena Heribanová súhlasí: „Skutočne panuje názor, že ak je žena úspešná v spoločnosti, musí byť neúspešná v oblasti rodiny."

Dodala, že podľa nej je prvoradé najmä uľahčiť ženám pracovné podmienky. Ministerstvo práce sa snaží tento problém riešiť aj tým, že zrušilo zákaz súbežného poberania rodičovského príspevku a platu a zvýšilo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ako však prízvukuje Zmajkovičová, táto suma nie je dostatočná. „Keď je materský príspevok stanovený blízko životnému minimu, je to problém, lebo žena sa stará aj o dieťa."

Ďalším problémom je akútny nedostatok predškolských zariadení za primerané ceny. V tomto prípade je však podľa Nicholsonovej potrebné celoplošné riešenie, keďže otázka jaslí spadá pod iné ministerstvo. „Ak to nebudeme riešiť celoplošne, aj s inými ministerstvami, tak sa posunieme len veľmi málo," priznáva Nicholsonová.