Najväčší relatívny nárast ohrozenia chudobou medzi rokmi 2008-2012 odborníci zaznamenali u zamestnaných ľudí a dokonca aj u ľudí s vyššou kvalifikáciou.
Vyplýva to z analýzy inštitútu európskej odborárskeho zväzku (European Trade union institute, ETUI) s názvom Benchmarking Working Europe.
Materiál mapuje sociálne dôsledky a náklady prevládajúcej politiky „fiškálnej zodpovednosti“ v Európskej únii.
Súčasný vývoj pracovného trhu pod vplyvom krízy neutralizoval zákonitosť, podľa ktorej vzdelanie a pracovné miesto slúžili ako účinná ochrana proti chudobe.
Čo je príjmová chudoba
Znižovanie miery ohrozenia chudobou a sociálnym vylúčením je jedným z cieľov nosnej stratégie EÚ Európa 2020. Toto riziko sa vyjadruje rôznymi ukazovateľmi. Ohrozený je človek žujúci v domácnostiach s príjmom nižším ako 60 percent mediánového príjmu v konkrétnej krajine.
Sociologička Zuzana Kusá v Tieňovej správa o chudobe a sociálnom vylúčení v Slovenskej republike za rok 2013 upozorňuje, že v mnohých krajinách vrátane Slovenska tento údaj skresľuje, lebo mediánový príjem je už sám o sebe veľmi nízky. Výsledkom je, že podiel ľudí spĺňajúci toto kritérium je nižší ako podiel ľudí žijúcich v materiálnom nedostatku.
Až polovica populácie Slovenska má len takú schopnosť zabezpečiť si živobytie ako ľudia, ktorí žijú pod hranicou chudoby v rozvinutejších členských štátoch.
Chudobní zamestnaní
Tieňová správa tiež konštatuje, že „nekvalitné zamestnania nie sú cestou z chudoby.“ Zo zamestnaných na plný úväzok bolo v roku 2012 na Slovensku ohrozených chudobou 5,8 % (Eurostat, 2012). V prípade zamestnaných ale nie zamestnancov (živnostníkov) až 16,2 %. Najhoršie sú na tom osamelí rodičia a ľudia s nižším vzdelaním. Pri vysokoškolsky vzdelaných je ohrozený chudobou len traja zo sto.
Najväčší problém má s týmto indikátorom Rumunsko, kde sa číslo šplhá k 20 %.
Najväčší relatívny nárast rizika chudoby v Európe sa podľa ETUI za posledných 5 rokov zaregistroval u zamestnancov v trvalom pracovnom pomere.
„Riziko chudoby za posledných päť rokov vzrástlo a týka sa to najmä ľudí zamestnaných na plný úväzok. Je to veľmi znepokojivý vývoj. V minulosti, ak ste mali prácu, mali ste plat, z ktorého ste mohli žiť. Dnes to však už vôbec neplatí,“ hovorí Maria Jepsen z ETUI pre dánske noviny Politiken.
Problémy má aj Nemecko
Podobné čísla ako Slovensko pri ohrození chudobou pri práci na plný úväzok vykazuje aj Nemecko.
Okrem hospodárskej krízy z toho odborníci vinia aj presun pracovných miest do východnej Európy a prílev pracovníkov z nových členských štátov. To všetko malo spôsobiť, že platy sú pod tlakom najmä v oblasti dopravy, hotelierstva a upratovacích služieb.
V niektorých sektoroch klesli len za posledných pár rokov reálne mzdy o 10-18 %. V iných pritom narástli o 20%.
„Dôsledkom je, že každý piaty zamestnanec v Nemecku bude nedostatočne zaplatený. Aj keď sú zamestnaní na plný úväzok, nemajú dostatok peňazí, aby svojim rodinám dali slušný život. Je pre nich zložité zabezpečiť ubytovanie, alebo stravu, a nemôžu si dovoliť dovolenku,“ hovorí riaditeľ Hospodárskej rady pracovných trhov v Dánsku Lars Andersen.
Nemecký pracovný trh nie je vzorom, hovorí zástupca odborov z hutníckej výroby na severe Nemecka Thomas Rickers. „ Keď počúvate o nemeckom hospodárskom raste, znie to dobre – nízka nezamestnanosť a prebytky v obchode. Zabúdame však, že milióny pracovníkov zaplatili za tento „nemecký model“ klesajúcimi platmi.“