Zatiaľ neúčinný boj proti obchodovaniu s ľuďmi

Pozadie

Európsky parlament schválil správu Edit Bauer o probléme obchodovania s ľuďmi v EÚ. Každý siedmy prípad obchodovania s ľuďmi sa odohrá na území EÚ, čo je spolu ročne asi 100 000 ľudí. Celosvetový nárast fenoménu súvisí predovšetkým s nelegálnym prisťahovalectvom a sociálnymi, či ekonomickými krízami vo svete.

Otázky

Obchodovanie s ľuďmi je spojené s organizovaným zločinom. Pre organizované skupiny je tretím najvýnosnejším „biznisom“ po obchodovaní so zbraňami a drogami. Obete sú pod zámienkou dobrého zárobku nelegálne prevezené na územie niektorého z členských štátov EÚ a následne prinútené žobrať či pracovať ako prostitútky. Dospelí sa stávajú obeťami obchodovania s ľudskými orgánmi a deti obeťami nelegálnych adopcií.

Opatrenia doposiaľ prijaté v Únii neboli veľmi účinné. Základný rámec európskej legislatívy tvorí akčný plán z decembra minulého roku. Detailnejšími opatreniami sa ďalej zaoberá smernica, ktorá požaduje, aby obete, ktoré spolupracujú s vyšetrovacími orgánmi,  získali dočasné povolenie na pobyt v hosťovskej krajine. Túto normu však do svojich právnych poriadkov previedli včas len dva členské štáty.

Poslanci sa na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu zhodli na viacerých opatreniach. Požadujú napríklad, aby Komisia pre obete spustila viacjazyčnú linku prvej pomoci. Navrhujú tiež, aby zamestnávateľov takýchto obetí postihovali tvrdé tresty a aby obete obchodovania s ľuďmi neboli vyhosťovaní späť do svojej vlasti v prípade, že by tam mohli čeliť ďalšiemu utrpeniu.

Pozície

Edit Bauer (EPP-ED), autorka iniciatívnej správy o obchodovaní s ľuďmi, ktorá navrhuje zlepšiť spoluprácu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi na všetkých úrovniach. „Názor, že sa nás to netýka, teda neobstojí. Neobstojí ani domnienka, že ide len o pár tisíc prostitútok,“ uviedla Edit Bauer a dodala: „Hoci v rozhodujúcej väčšine prípadov sú obeťami ženy, alarmujúce sú poznatky o tom, že podiel detí dosahuje až 40–50 % obetí.“ Posolstvo jej správy je jasné: obete treba chrániť a nie kriminalizovať.

K téme sa vyjadril aj komisár pre spravodlivosť a vnútro Franco Frattini, ktorý bol „veľmi sklamaný, že postihy voči zločincom, ktorí zneužívajú obete obchodovania, sú veľmi nízke“. Faktom tiež je, že boj proti obchodovaniu s ľuďmi komplikuje medzinárodný charakter tohto zločinu.

Írsky poslanec Simon Coveney (EPP-ED) povedal, že Rada a Komisia by mali pri politických rokovaniach s tretími krajinami  pravidelne upozorniť aj na túto problematiku.

Britská poslankyňa Jean Lambert (Zelení) sa zmerala na problematiku nútenej práce: „Máme dôkazy o pracovníkoch bez práv. Bývajú bití a niekedy sú ponechaní bez pomoci, takže nakoniec umierajú. Dopyt po lacnej pracovnej sile obchodovaniu s ľuďmi pomáha. Aj keď náklady môžu klesnúť, deje sa tak na úkor ľudskej dôstojnosti, pracovných štandardov, zdravotných a bezpečnostných opatrení, spravodlivej odmeny za prácu a taktiež daňových únikov.“

Švédska poslankyňa Maria Carlshamre (ALDE) položila rečnícku otázku: „Viac než 90 percent dievčat v sexuálnom priemysle v Nemecku, Rakúsku a Holandsku, teda v krajinách, kde je prostitúcia legálna, pochádza zo zahraničia. Ako viete, že to robia dobrovoľne?“

Irena Belohorská (NI) v rozprave privítala predloženú správu. Podľa nej je obchodovanie s ľuďmi „jednou z najsofistikovanejších a najlepšie organizovaných, najviac prosperujúcich foriem trestnej činnosti“. Vo svojich pozmeňujúcich návrhoch k správe upriamila pozornosť na to, že veľkú časť obetí sexuálneho zneužívania a obchodovania s ľuďmi tvoria neplnoleté deti, ktoré sú najzraniteľnejšou časťou populácie. Hoci boli v tejto oblasti podpísané mnohé medzinárodné dohody a zmluvy, veľa štátov ich ani neratifikovalo, alebo nedbajú na ich implementáciu.