Ženy na slovenskom trhu práce: výzvy

ženy

 

Pozadie

Reformy legislatívy pracovného trhu sú neoddeliteľnou súčasťou Lisabonskej stratégie EÚ. Jedným z cieľov týchto reforiem bolo zmierniť existujúcu nerovnováhu na trhu práce, kde niektoré sociálne skupiny (starší ľudia, ženy, či invalidní ľudia) boli de facto diskriminovaní, pretože nemali plný prístup k pracovným príležitostiam.

V prípade žien sa diskriminácia prejavuje troma spôsobmi:

  • vyššou mierou nezamestnanosti;
  • vyššou koncentráciou žien na horšie platených pracovných miestach, na nižších pozíciách vo firemnej hierarchii;
  • nižšou úrovňou miezd v porovnaní s mužskými spolupracovníkmi na rovnakých alebo porovnateľných pozíciách.

Hoci celkový stav v EÚ naznačuje pokračujúcu diskrimináciu žien na pracovnom trhu, situácia v jednotlivých členských krajinách sa výrazne líši. Škandinávske krajiny majú podstatne lepšie výsledky než ich južní susedia. To by mohlo byť odrazom tradičných úloh oboch pohlaví v ich kultúrach, ako aj špecifík ich sociálnych systémov – niektoré pripisujú pri sociálnej ochrane väčší význam tradičnej rodine, iné sa viac zameriavajú na poskytovanie dostupných sociálnych služieb.

Slovensko sa prezentuje ako líder v oblasti hospodárskych reforiem, ktoré musí uskutočniť aj zvyšok Únie, ak sa chce stať „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou založenou na poznatkoch“. Výsledky v mnohých oblastiach sú však rôzne.

Medzi najdiskutovanejšie výzvy patria:

  • investície do vedy, výskumu a rozvoja;
  • vysoká miera nezamestnanosti a veľmi znevýhodnená pozícia niektorých sociálnych skupín;
  • veľké rozdiely medzi regiónmi.

Na tieto nedostatky poukázala aj Komisia vo svojom hodnotení Národných reformných programov (NRP) v januári 2006.

Otázky

Spomínané hodnotenie sa o Reformnom programe Slovenska vyslovilo vcelku pozitívne: „Komisia súhlasí s analýzou hlavných priorít NRP“. Hodnotenie však spomenulo aj niekoľko slabších miest, medzi nimi „vysokú úroveň štrukturálnej nezamestnanosti a „rodovú priepasť“ v platoch, ktorá patrí medzi najväčšie v EÚ.“ Táto správa sa však detailnejšie nezaoberá situáciou žien na slovenskom trhu práce. Pre informácie sa musíme obrátiť na iné zdroje.

Celkové hodnotenie

Svetové ekonomické fórum vypracovalo správu „Posilnenie postavenia žien: Hodnotenie globálnej rodovej priepasti“, ktorá mapuje rozdiely v postavení oboch pohlaví v 58 krajinách. Slovensko na tom nie je ani lepšie, ani horšie než ostatné krajiny EÚ-8.

Krajina

Hodnotenie

Body

Hospodárska

participácia

Ekonomické príležitosti

Politické postavenie

Prístup k vzdelaniu

Zdravie a prosperita

Švédsko

1

5,53

5

12

8

1

1

Nórsko

2

5,39

13

2

3

6

9

Island

3

5,32

17

7

2

7

6

Dánsko

4

5,27

6

1

20

5

2

Fínsko

5

5,19

12

17

4

10

4

Lotyšsko

11

4,60

4

6

10

24

48

USA

17

4,4

19

46

19

8

42

Poľsko

19

4,36

49

30

9

14

30

Slovensko

21

4,3

14

33

29

23

35

Maďarsko

24

4,19

30

3

28

39

40

Česká  rep.

25

4,19

29

4

43

25