Téma nájomného bývania nie je umelá. Nesmie sa však politicky zneužiť

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok [EPA-EFE/Darek Delmanovicz]

Pre podporu nájomného bývania existujú legitímne dôvody. O tom, čo môže štát urobiť, aby tému dobre uchopil, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.

Katarína Nikodemová je riaditeľkou platformy Budovy pre budúcnosť

Téma nájomného bývania bola ambiciózne zastúpená v programoch takmer všetkých politických strán a pochopiteľne sa objavila aj medzi prioritami vlády v programovom vyhlásení. Jej raketový nástup, počas volebnej kampane aj v súčasnosti, oprávnene vyvoláva rôzne pochybnosti. Šéf Inštitútu hospodárskej politiky vyjadril nedávno názor, že téma štátnych nájomných bytov sa vytvorila umelo. Akoby nebola opodstatnená a potreba riešiť dostupnosť bývania je len výmysel pre zisk politických bodov. Nie je to tak. Tá potreba je reálna. Na nedostatočne rozvinutý trh s nájomným bývaním neupozorňujú len vládne analýzyneziskové organizácie ale aj posledná správa o Slovensku spracovaná Európskou komisiou a nedávna analýza Inštitútu hodnoty za peniaze. Nesmieme však dopustiť, aby sa téma dostupnosti štátnych bytov uchopila zle alebo sa politicky zneužila.

V dostupnosti bývania sme ďaleko pod priemerom EÚ

Bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb a podľa kvality a dostupnosti bývania vieme hodnotiť životnú úroveň krajiny. Útvar hodnoty za peniaze vo svojej poslednej analýze potvrdzuje niekoľko dlhodobých obáv, že v dostupnosti bývania a kvalite bývania sme na Slovensku ďaleko pod priemerom krajín EÚ.

  • Fyzická dostupnosť bývania na 1000 obyvateľov patrí na Slovensku k najnižším v EÚ a máme vysoký podiel preplnených domácností.
  • Ponuka nájomných bytov s regulovaným nájmom je jedna z najnižších v EÚ.
  • Nastavenie sociálnej dávky v podobe príspevku na bývanie je v porovnaní s inými vyspelými krajinami neštandardné. Sociálna dávka v podobe príspevku na bývanie je totiž naviazaná na obmedzený systém pomoci v hmotnej núdzi. Podmienky sú reštriktívne a stáva sa, že aj tie najzraniteľnejšie domácnosti ich nedokážu splniť.
  • Za posledné obdobie  sa kvalita bývania zhoršila. Kým podiel ľudí v najnižšej kategórii bytov bol v roku 2001 7,5 %, o 10 rokov neskôr sa ich podiel zvýšil na 11,6 %.
  • Dostupnosť nájomného bývania s regulovaným aj trhovým nájmom je veľmi nízka. Za posledných 10 rokov došlo k spomaleniu výstavby nových nájomných bytov s regulovaným nájmom (v roku 2007 tvorili 19 % z celkového počtu bytov, v roku 2018 to už bolo iba 1 %).
  • Mestá a obce pritom deklarujú podporu rozvoja nájomného bývania. Podľa prieskumu ZMOS (Združenia miest a obcí Slovenska) z marca 2019, sa až 83,9 % starostov a primátorov stotožňuje s potrebou výstavby nájomných bytov.

Potreba je reálna. Ako vytvoriť rozumné politiky

Na deklarovanú politickú podporu témy nájomného bývania existujú legitímne dôvody. Ak chceme situáciu s dostupnosťou bývania na Slovensku zlepšiť a dobehnúť štandard iných európskych krajín, pomoc štátu bude nevyhnutná. Čo je prvých 5 krokov, ktoré potrebujeme urobiť?

  1. Štát má nástroj, v ktorom vie zadefinovať výzvy a riešenia bytovej situácie. Je ním koncepcia bývania. Tá aktuálna tento rok končí a ponúka sa teda príležitosť vypracovať novú koncepciu, ktorá bude lepšie reflektovať aj na potrebu rozvoja nájomného bývania. Nová vláda a vedenie Ministerstva dopravy a výstavby SR má v tomto unikátnu príležitosť vytvoriť koncepciu, ktorá bude smart a realizovateľná. Mala by vychádzať z reálnych potrieb a reálnych možností. Budeme potrebovať aj metodiku a prioritizáciu, podľa ktorej sa budú budúce nájomné byty prerozdeľovať žiadateľom.
  2. Rozdeľme si úlohy a kompetencie. Štátne nájomné bývanie neznamená, že štát musí robiť všetko a nesie za všetko zodpovednosť. Ak dokážeme z nájomného bývania urobiť celospoločenskú zodpovednosť a zapojiť ďalších hráčov, bude to úspešný projekt. Štát musí byť v tomto dobrým lídrom, vytvoriť vhodné podmienky na zapojenie expertov, súkromných investorov, samosprávy a neziskové či družstevné organizácie.
  3. Potrebujeme tiež vypracovať komplexné ekonomické prepočty nákladov. Sme v čase ekonomickej krízy a nebude ľahké súťažiť o štátne peniaze. Kvalita bývania by však mala zostať prioritou a ekonomické tímy novej vlády by mohli vedieť prepočítať a definovať model, ktorý bude realistický aj v aktuálnej situácii. Inšpirovať sa dá v iných európskych krajinách. Rakúsko má niekoľko úspešných projektov nájomného bývania v špičkovej kvalite. Dánska premiérka nedávno oznámila – ako prvú iniciatívu na obnovu ekonomiky – investície do obnovy nájomných bytových domov v Dánsku v hodnote 30 mld DKK (4 mld €).
  4. Potrebujeme nájsť zdroje na financovanie projektov podľa realistickej potreby. Všetky zdroje nemusia ísť iba zo štátnej kasy. Máme tu investorov, ktorí budú hľadať príležitosti na investovanie. Pre podporu výstavby bytov a budovania technickej a dopravnej infraštruktúry by sme mali zvážiť aj prostriedky, ktoré môže poskytnúť EÚ.
  5. Inšpirujme sa príkladmi zo zahraničia a nebojme sa investovať do kvality namiesto kvantity. Ak sa štát rozhodne investovať do nájomných bytov, mali by byť špičkové – architektonicky aj energeticky v najvyššej triede. Podmienkou by mali mal byť nákladovo optimálny energetický štandard, zabezpečenie kvality vnútorného prostredia a opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy. Výhodou by boli architektonické súťaže, ktoré dajú možnosť vyniknúť tým najlepším projektom. Nemali by sme zabúdať, že toto sú rozhodnutia na desiatky rokov dopredu a za ich kvalitu, o ktorej rozhodujeme dnes budeme zodpovední aj voči ďalším generáciám a za podstatne odlišných klimatických podmienok.